Preskočiť na hlavný obsah

Výkazy, čitateľský klub a Posledná pieseň



Dnes konečne nastal ten deň. Ten deň, ktorý som očakávala viac ako Vianoce. Odovzdanie výkazu so známkami zo zimného aj letného semestra. Konečne bolo všetko zapísané v ais-e aj vo výkazoch, a tak som mohla ráno napochodovať do školy a uzavrieť tento semester aj administratívne. Pretože je krátko pred koncom semestra, bolo tam samozrejme veľa ľudí. Naozaj veľa ľudí. A tak som si tam počkala dobrú hodinku, kým milá teta povedala: „Priložte kartičku.“ Celý tento proces trval asi 3 minúty. Boli to najdlhšie tri minúty môjho života.

Ďalším bodom dnešného programu bol čitateľský klub. Akurát neviem prečo som si zapamätala, že má byť o pol druhej. On totiž ten klub bol o piatej. Tak som tam išla vlastne dvakrát. Čitateľský klub bol o knihe Pýcha a predsudok. Tú knihu milujem. Milujem všetky Austenovej knihy, ktoré som prečítala, ale táto je moja naj. Milujem knihy, milujem film. Ten s Keirou. Seriál ma veľmi nebavil, ale najlepšia je aj tak samozrejme kniha. Od debaty o knihe, rôznych adaptáciách či spoločenských presahoch knihy sme sa dostali až k dnešnej situácii v partnerstvách, deťom, komunizmu, Satinskému, vysávačom a sunarom. Toľko rád do života mi nedala ani vlastná mama. Asi toľko ku čitateľskému klubu. Ale bolo tam oveľa viac ľudí ako minule :)

Teraz, takto podvečer, ma čaká už len sprcha a kniha. Teraz čítam Poslednú pieseň. Veľmi sa mi páči a nielen preto, lebo hlavná hrdinka sa volá rovnako ako ja, ale aj celkovo je to dobrá kniha. Taký typický Sparks. Citlivý, sem-tam podfarbený trochou katechizmu, ale ako celok veľmi príjemné.

Konečne už nemusím nič. Semester za mnou, už len dva dni v Nitre a potom leto, slnko a preukaz do knižnice :)

Vertu

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Top 5 .... it´s been a minute

Ahojte!Nemyslím, že má zmysel sa tu ospravedlňovať a vypisovať, prečo som tu bolo v poslednom čase, dobre pol roka, ticho. Na instagrame som aktívna skoro stále, and I might have a problem, ale na dlhšie formy nebolo možno ani nie času, ale energie. Takže tu nebude ani extra veľké zhrnutie. Lebo na to asi nikto nie je zvedavý. Ale predsa len, od januára som prečítala niekoľko, slovom päť, zaujímavých kníh a ide naozaj o eklektickú zmesku.
Powers of a Girl Kniha o marvelovských superhrdinkách (nielen) pre dievčatká. Ja som si ju náramne užila, mám chuť ju kúpiť každému malému dievčatku v mojej širšej rodine, lebo je plná inšpiratívnych žien, múdrych báb a krásnych kresieb. Najkrajšia kniha, akú vlastním.

Mama milovala Gabčíka Prečítala som obe autorkine knihy, ale táto bola taká literárnejšia. Čo napíšem teraz bude znieť hrozne, ale neboli to len spomienky, linka o vzťahu s Gabčíkom je fiktívna, a to knihe podľa mňa pomohlo, pretože nebola len kronikou spomienok, ale bolo tam aj niečo li…

June Wrap Up

V júni som prečítala 15! kníh.

Nepýtajte sa ma, ako som to urobila. Proste som čítala. (Takmer) vždy a všade. A človek chytí slinu. Najmä ak je čítanie jeho primárnym únikom z reality. A tiež, čítala som vždy a stále.

Prečítala som skvelé knihy, inšpiratívne knihy, ale aj také, na ktoré som (radšej) zabudla.

Dievča z atramentu a hviezd - MG so zaujímavým námetom, ale bez presahu k vyšším vekovým kategóriám. Ale bol to presne ten typ knihy, ktorý ma naštartoval v čítaní.Thrawn: Alliances - Môj najobľúbenejší modrý mimozemšťan a najdesivejší SW záporák. Na rozdiel od jednotky druhý diel nepotreboval žiadny čas na rozbeh, fičal od prvej stránky. Malo to tempo a zaujímavý koncept a ja sa neviem dočkať tretieho dielu.Daisy Jones & The Six - TJR proste nie je pre mňa. Ani Evelyn ma nejako extra neohúrila a toto išlo absolútne mimo mňa. Ja proste nie som na experimentálne formáty, krátke kapitoly a pod. Okrem toho Daisy bola otravná, Billy bol sebec a Karen bola aj tak najlepšia. Once Gho…

Ja a audioknihy? Nikdy! Alebo žeby predsa...

Človek sa mení a podobne ako sa mení jeho knižný vkus, menia sa aj formáty kníh, ktoré číta. Prešla som takmer výhradne na elektronické knihy, z časti preto, lebo je to rýchle a z časti preto, lebo sa mi nechce na poštu. Okrem ekníh a desiatok eur, ktoré mesačne miniem na knihy do Rogera (môj Kindle Voyage), som sa dala aj na audioknihy. Áno, ja, ktorá hovorila, že beletria v takejto forme jej nevyhovuje, stratí sa v deji a tak podobne, som tento mesiac prečítala hneď 4. Tri z nich boli fakt super. A boli to horory. Takže okrem audiokníh čoraz viac prepadám aj hororu. Mám pocit, že je tam priama korelácia medzi tým čo sa deje v mojom "civilnom" živote a tým aké žánre mediálnej zábavy vyhľadávam. Veď s (prevažne) filmovými horormi som začala koketovať počas doktorandského, kedy som mala pocit, že nič ma nemôže vystrašiť viac ako to, čo momentálne žijem. Tak je to pravdepodobne aj teraz. Príšery, upíri či vražedné morské panny sú príjemnejšie ako dobrovoľná karanténa. Viem, vi…