Preskočiť na hlavný obsah

True Blood: Save yourself (a celú sezónu, aspoň pre mňa)

Milujem True Blood. Bola to láska na prvý pohľad, ktorá sa ešte znásobila, keď sa v štvrtej epizóde prvej série objavil Eric. True Blood patrí medzi moje najobľúbenejšie seriály, ak dokonca nie je mojím najobľúbenejším. Milujem na ňom všetko: príbeh, ktorý rokmi nazbieral hádam najviac magických bytostí (myslím, že ani TVD nemá viac), postavy, ktoré nie sú len čierne a biele, ale majú hneď niekoľko odtieňov šedej (viac ako päťdesiat:), showrunner je ostrieľaný profesionál, držiteľ niekoľkých prestížnych televíznych a filmových ocenení, skvelá hudba a ešte má aj tú pomyselnú čerešničku na torte, hlavnú postavu hrá druhá najmladšia držiteľka Oscara. Čo viac si priať?

Vlastne nič. True Blood však má, ako všetko v živote, svoje silné a slabé miesta. Silné som vymenovala vyššie, medzi tie slabšie patrí napríklad veľké množstvo nezmyselných a nikam nevedúcich dejových liniek, ktoré nie sú ani len tou pomyselnou vatou, ktorá vypĺňa nejaký ten čas z cca 50 minút, ktoré na každú epizódu pripadnú. Ja viem, nemôže byť všetko len o Sookie, Billovi a Ericovi (aj keby to nebolo na škodu), ale naozaj sa nemusím pol sezóny dívať na dvoch bláznivých veteránov, ktorých naháňa ohnivý démon, ktorého sa zbavia za 5 minút, keď na to príde.

Proste piata séria nebola (väčšinou) mojou šálkou kávy. Už od prvej časti bola skôr ako taká tá obilná káva, ktorú ľudia pijú a hovoria, že je to zdravšia alternatíva klasickej zrnkovej. Len taká náhražka. Samá vata, ani len kvapka tekutého kofeínu. A potom to naraz prišlo. Bum. Ako blesk z jasného neba. Finále série. Už len tých niekoľko desiatok sekúnd pred úvodnými titulkami bola skvostných. A zvyšok dielu nezaostával. Veľa sa toho uzavrelo. Veľa toho ostalo otvoreného, takže nový showrunner bude mať s čím budúcu sériu pracovať.


Víly
Dejová linka, ktorá sa z vaty v predsledných epizódach vyšvihla na jednu z najlepších zápletiek, skončila už pred titulkovou sekvenciou. Takže viac fairy záležitostí budúcu sezónu? Teším sa, víly majú skvostný akcent :)
Vlkolaci
Začína to opekačkou a končí zabíjačkou. Trocha prehodené poradie. Vlkolaci sú však v poslednom čase len vatou, a ani to nie cukrovou. Ešte že tam je Joe a tá jeho hruď. To zahráni veľa.
Merlott´s
Tak toto bola haluz. Ale čakal niekto iný koniec? Congrats Andy :)
Upíri, autorita a shifters
OMG. Holly Molly. Od teraz si dávam už len krvavý steak. Pekne sa to rozbehlo a ešte lepšie skončilo. Alebo neskončilo? Koniec epizódy je presne to prečo človek miluje túto TV show: pretože TB očakávania divákov zoberie na vedomie a skrúti ich tak, že sú pomotanejšie ako vianočné svetielka.

Je to zvrhlá, krvavá, v rámci jazyka sprostá šou, ktorá je však návykovejšia ako Ví (upírska krv) a haluznejšia ako stavy, ktoré po požití vampírskej krvi zažívate. A preto ju tak milujem. Preto mi ju ani táto piata séria, s ktorou som sa cítila ako na húsenkovej dráhe, neskazila. Finále série s názvom Save Yourself zachránilo celú sériu. No nielen to. Pripravilo veľmi dobré podhubie tej ďalšej. Krvavé, ale dobré...


Showrunner Allan Ball už na ďalšej sérii pracovať nebude. Odchádza pracovať na iných projektoch. True Blood necháva v rukách Marka Hudisa, ktorý stojí napríklad za seriálom Nurse Jackie. Tak o rok zase v Bon Temps...

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Môj 2016

Rok 2016 bol najlepším rokom môjho života. Som si vedomá, že z hľadiska správ a svetových udalostí to nebolo dobré, ale pre mňa osobne bol rok 2016 skvelým, jedinečným a úžasným.
Začala som diplomovkou. To bol môj hlavný projekt v prvých mesiacoch roka. Bol to boj, naučila som sa veľa nielen o blogoch, ale aj sama o sebe. Popri usilovnej práci som pozerala The 100. Ako odmenu, väčšinou. V tomto období som sa zamilovala do piesní z muzikálu Hamilton a tiež som sa namotala na podcasty (*spoiler: v poslednom čase som sa odmotala). Po diplomovke prišlo na rad učenie sa na štátnice a príprava na prijímacie skúšky na doktorandské štúdium. Neraz som si kládla otázku na čo som sa to dala, keď som nevedela ani prihlášku vypísať... stáva sa aj lepším.
Niekedy na jar vyšla v slovenčine kniha Patricka Ness  The Rest of Us Just Live Here a moja GR reakcia na knihu sa dostala na jej obálku! Ešte stále sa z toho vytešujem a kniha ma v noci straší, lebo jej chrbát (a predná strana, ale ja vidím z p…

MOJE NAJ: Knihy 2016

Znova je tu, ten čas, keď sa začal nový rok a ja mám potrebu uzavrieť ten minulý kopou článkov o knihách, ktoré som v uplynulom roku prečítala. Pre rok 2016 som sa rozhodla pre top osem, nie pre napr. 16. Dôvodov je niekoľko, začínajúc tým, že som neprečítala veľa kníh, a určiť top 16 zo 66 sa mi zdalo priveľa. Druhým dôvodom bolo, že tento rok vo mne ostala tých kníh pomenej. O to sú však tieto lepšie :) TOP 8 roku 2016 je:
Crooked Kingdom by Leigh Bardugo - Posledná kniha, ktorú som v roku 2016 prečítala bola tým najlepším, čo som v minulom roku prečítala. Poradie kníh je skôr podľa toho ako som ich čítala, ale Crooked Kingdom sa mi čítalo a páčilo jednoznačne najviac. Kniha mala všetko čo mám rada: akciu, vzťahy, skvelé prepracované postavy, atmosféru, krásnu obálku, sarkazmus. A preto je, aj keď sa nehráme na favoritov, tým najlepším čo som v roku 2016 čítala. A keby len v minulom roku...We Should All Be Feminist by Chimamanda Ngozi Adichie - Táto kniha, myslím si, nepotrebuje žiad…

June and July Wrap Up + Catch Up

Dvojmesačný výpadok na blogu tu už dávno nebol. A prečo k nemu prišlo? Ani sama neviem, dôvodov je viac, hlavným asi moja lenivosť. Potom toho bolo dosť do školy, znova som robila semináre, písala seminárky a pomáhala organizovať konferenciu (pri čom som prišla minimálne o 6 mesiacov života a všetky ilúzie ohľadne dospelých ľudí s titulmi, hrôza). Veľa som toho ani nečítala, skôr som pozerala seriály, ale aj to také... veď vám nižšie napíšem :) Celkovo boli jún a júl také nejaké lenivé neslané mesiace. Môj momentálny stav nazývam letný mozog a už je z toho pomaly diagnóza, ktorú musím začať liečiť, lebo už je po polke prázdnin a ja som ešte nezačala písať minimovku.
Reading Wrap UpPaula Hawkins: Do vody- Nie som veľkou fanynkou autorkinej prvej knihy, táto mi sadla viac. Ale aj tak nechápem čo na nej všetci vidia - je to tuctové, nezapamätateľné. No dobre, rýchlo sa to číta, len tých pohľadov tam je vždy nejako príliš veľa.  3*Cassandra Clare: Polnočná dáma - Oddychovka, ale mám otázku…