Preskočiť na hlavný obsah

Milujem filmový klub!

Mám rada vôňu popcornu zmiešanú s vôňou čalúnenia nových sedačiek, skvelý obraz a zvuk taký silný až mi vibruje sedadlo. Ale filmy nie sú len o tom. Sú o emóciách: o tých, ktoré v nás vyvolávajú, aj o tých, ktoré prežívajú postavy na plátne. Sú o drobných detailoch, ktoré ich sledovanie robia nezabudnuteľným. Sú o tom nedefinovateľnom spojení, ktoré spája všetkých v sále bez rozdielu. Preto milujem filmy. Preto milujem filmový klub.

Prvým filmom, ktorý som kedy videla vo FK bol Biutiful. A bola to láska na prvý pohľad. S filmom, Javierom aj filmovým klubom. Geniálna kombinácia. Nie je nad vysedené sedadlá v univerzitnej aule, zvuk, ktorý má, ako to povedať, charizmu a veľké plátno pred vami. To žiadny notebook nevie:)

Aj keď som už dlho chcela vidieť niečo od Triera, nikdy som sa k tomu nejako nedostala. Až keď do svojho psychologického scifi neobsadil najlepší vývozný artikel Švédska od čias Ikey, Alexandra Skrasgarda. Melanchólia bola úžasná a Kirsten Dunst sa mi už nikdy nespojí s Get over It.

Nórske drevo je jedným z dvoch diel od Murakamiho, ktoré som zatiaľ prečítala. Nechcem ostať na tomto čísle, na ďalšie knihy tohto fenomenálneho autora sa ešte len chystám. Román Nórske drevo je dych vyrážajúcim príbehom mladého študenta a jeho lásky. Filmová adaptácia bola síce vydarená, ale na atmosféru knižnej predlohy sa ani nechytala. No aj napriek tomu, patrí medzi to najlepšie, čo som za svoj dvadsaťdvaročný život videla.

Mať Dobré srdce, to sa dnes už veľmi nenosí. Metoforicky, ani fyziologicky. Ale čo ak máte len niekoľko mesiacov života? Starý zatrpknutý mládenec sa ujme mladého bezdomovca, ktorý zmení jeho život od základov. Na konci filmu si poviete: To naozaj končí takto? Paul Dano a Brian Cox sú skvelí, no ten koniec filmu podľa mňa len ublížil. No ale aj takto to v živote niekedy chodí...

Ako povedal v dokumente o reštaurácii Cesty na mesiac Jean Pierre Jeunet: George Méliés bol Jamesom Cameronom svojej doby. Cesta na mesiac vo farbe je niečo, čo by mal vidieť každý filmový nadšenec. Aj keď ten dokument o tom ako Cestu dávali dokopy sa mi páčil tiež. Veď Jean Pierre Jeunet, Michel Gondry a Michel Hazanavicius v jednom filme? Skvelé.

Prelet nad kukučím hniezdom som ešte nečítala. Ale po tom ako som videla Jacka Nicholsona zahrať toho najnormálnejšieho pacienta psychiatrickej liečebne, knihu si rozhodne prečítam. Najprv ale musím stráviť emocionálny masaker z filmu...

Filmový klub je pre mňa útočiskom pred týmto svetom. Pred školou, prácou, všetkým. Problémy nechám pred dverami auly a teším sa z nádherných obrázkov, ktoré mi rozprávajú tragické, dramatické, ale aj humorné príbehy. A potom je to vlastne jedno: Či FK, multikino alebo obrazovka notebooku. Film je vždy ten istý. Len atmosféra z neho niekedy urobí trochu viac ako len pohyblivé obrázky...




Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Môj 2016

Rok 2016 bol najlepším rokom môjho života. Som si vedomá, že z hľadiska správ a svetových udalostí to nebolo dobré, ale pre mňa osobne bol rok 2016 skvelým, jedinečným a úžasným.
Začala som diplomovkou. To bol môj hlavný projekt v prvých mesiacoch roka. Bol to boj, naučila som sa veľa nielen o blogoch, ale aj sama o sebe. Popri usilovnej práci som pozerala The 100. Ako odmenu, väčšinou. V tomto období som sa zamilovala do piesní z muzikálu Hamilton a tiež som sa namotala na podcasty (*spoiler: v poslednom čase som sa odmotala). Po diplomovke prišlo na rad učenie sa na štátnice a príprava na prijímacie skúšky na doktorandské štúdium. Neraz som si kládla otázku na čo som sa to dala, keď som nevedela ani prihlášku vypísať... stáva sa aj lepším.
Niekedy na jar vyšla v slovenčine kniha Patricka Ness  The Rest of Us Just Live Here a moja GR reakcia na knihu sa dostala na jej obálku! Ešte stále sa z toho vytešujem a kniha ma v noci straší, lebo jej chrbát (a predná strana, ale ja vidím z p…

MOJE NAJ: Knihy 2016

Znova je tu, ten čas, keď sa začal nový rok a ja mám potrebu uzavrieť ten minulý kopou článkov o knihách, ktoré som v uplynulom roku prečítala. Pre rok 2016 som sa rozhodla pre top osem, nie pre napr. 16. Dôvodov je niekoľko, začínajúc tým, že som neprečítala veľa kníh, a určiť top 16 zo 66 sa mi zdalo priveľa. Druhým dôvodom bolo, že tento rok vo mne ostala tých kníh pomenej. O to sú však tieto lepšie :) TOP 8 roku 2016 je:
Crooked Kingdom by Leigh Bardugo - Posledná kniha, ktorú som v roku 2016 prečítala bola tým najlepším, čo som v minulom roku prečítala. Poradie kníh je skôr podľa toho ako som ich čítala, ale Crooked Kingdom sa mi čítalo a páčilo jednoznačne najviac. Kniha mala všetko čo mám rada: akciu, vzťahy, skvelé prepracované postavy, atmosféru, krásnu obálku, sarkazmus. A preto je, aj keď sa nehráme na favoritov, tým najlepším čo som v roku 2016 čítala. A keby len v minulom roku...We Should All Be Feminist by Chimamanda Ngozi Adichie - Táto kniha, myslím si, nepotrebuje žiad…

Sarah J. Maas: A Court of Mist and Fury

*Ide o recenziu druhej časti v sérii, preto článok obsahuje spoilery pre prvú časť. Článok obsahuje spoilery aj pre recenzovanú knihu, lebo som sa nevedela udržať na uzde. Čítajte na vlastné riziko.*

“I was not a pet, not a doll, not an animal.
I was a survivor, and I was strong.
I would not be weak, or helpless again
I would not, could not be broken. Tamed.”


Moja láska pre SJM a jej knihy nie je tajomstvom. Ešte aj moja mamina vie, ktoré knihy myslím ak spomeniem "tú sériu" (tak je u nás doma známa Throne of Glass séria). A ako správna fanúšička som sa pustila aj do čítania jej druhej série, ktorá má veľmi dlhý názov, preto ho napíšem len raz, potom budem používať skratku. Tou sériou je A Court of Thorns and Roses, inak známa ako ACOTAR.

Prvá kniha sa mi páčila. Aj recenziu som na ňu napísala. Kniha sa mi páčila aj keď hlavná hrdinka mi liezla na nervy, hlavný hrdina bol nezaujímavý, jeho priateľ, ale najmä záporák mali viac charizmy. Ale aj tak sa mi kniha páčila. Veľa vecí,…