Preskočiť na hlavný obsah

Revenge

Už je to tu. Jesenná seriálová sezóna začala. A prichádza aj pomsta blonďavých ninjov :)


Emily Van Camp je slovenskému divákovi známa zo seriálových hitov Everwood či Bratia a sestry. V dramatickom seriály stanice ABC hrá mladú ženu túžiacu po pomste a spravodlivosti pre svojho mŕtveho otca. Na tejto tŕnistej ceste jej pomáha Gabriel Mann ako počítačový milionár Nolan Ross. Pre Manna je toto prvá väčšia úloha. Svoj "big break" v biznise zažil ako takmer 40-ročný po vyše dvadsaťročnom snažení sa na poli dabingu a malých bezvýznamných roličiek. Na druhej strane barikády im zdatne sekunduje, aj v päťdesiatke stále nádherná, Madeleine Stowe, známa z Posledného Mohykána. K tomu si pridajte Henryho Czerneho, Christu B. Allen a Britku Ashley Madekwe, a máte to najpodstatnejšie z jedného z najlepších televíznych seriálov, ktoré sa v Štátoch nevysielajú na kábli, ale celoplošne. Do odvysielania poslednej epizódy som si myslela, že niektoré veci sa dajú vidieť len na káblovke, ale Revenge a jej tvorca Mike Kelley ma vyviedli z môjho hlbokého omylu.


Nie som re-reader, ani re-watcher. Ani filmov, ani seriálov. Proste si to raz pozriem, a aj keď sa to ocitne v mojej zbierke, nesiahnem len tak znova po niečom čo som videla, resp. čítala. Na čo, keď na svete je toho ešte toľko čo som nevidela (nečítala)? Ale potom prišla Revenge. Keď som bola schopná za tri dni pozrieť kompletnú prvú sériu hneď ako som ju de facto dopozerala, sama som sa nespoznávala. No niet sa čo čudovať. Revenge je ideálna zmes toho čo mám rada na TV seriáloch:  je to dobre napísané, vtipné (Nolan má hlášky hodné Grega Housa:), má to drámu, clifhangery na konci epizód ako v seriáloch od HBO či AMC, sympatickú antihrdinku a je to bez zbytočnej vaty medzitým. Žiadny čas na vydýchnutie. A ešte to aj začína v strede deja a divák sa vracia naspäť. How cool is that?

Osobne milujem Nolana. Gabriel Mann je fascinujúci zjav a veľmi dobrý herec. Až mi je čudné, že musel čakať 20 rokov, kým mu niekto napísal rolu priamo na telo. Emily je v rozhovoroch sladká a  milá, ale ako Emily v seriály je chladnokrvná a temná. Chémia medzi ňou a Gabom to je niečo  na úrovni bromance medzi Mattom Bomerom a Timom DeKayom.

Vzťahy. To je to čo drží Revenge pokope. Nie sú čierne, ani biele, a ani šedé. Raz môžu byť postavy najlepší priatelia, inokedy by sa zavraždili. Už len na ústrednej dvojici Emily a Nolan to vidno veľmi dobre.

Mike Kelley urobil z Monte Christa oklamanú mladú dámu, s ktorou je neradno byť zazle. A urobil dobre. Pretože Revenge je miestami ostrejšia ako samurajské nože, no niekedy má scény roztomilejšie ako košík plný šteniatok. A presne to mám na nej rada. Nikdy totiž neviete, čo sa stane. Je to ako knihy Georga R. R. Martina: Žiadna postava to nemá isté.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Môj 2016

Rok 2016 bol najlepším rokom môjho života. Som si vedomá, že z hľadiska správ a svetových udalostí to nebolo dobré, ale pre mňa osobne bol rok 2016 skvelým, jedinečným a úžasným.
Začala som diplomovkou. To bol môj hlavný projekt v prvých mesiacoch roka. Bol to boj, naučila som sa veľa nielen o blogoch, ale aj sama o sebe. Popri usilovnej práci som pozerala The 100. Ako odmenu, väčšinou. V tomto období som sa zamilovala do piesní z muzikálu Hamilton a tiež som sa namotala na podcasty (*spoiler: v poslednom čase som sa odmotala). Po diplomovke prišlo na rad učenie sa na štátnice a príprava na prijímacie skúšky na doktorandské štúdium. Neraz som si kládla otázku na čo som sa to dala, keď som nevedela ani prihlášku vypísať... stáva sa aj lepším.
Niekedy na jar vyšla v slovenčine kniha Patricka Ness  The Rest of Us Just Live Here a moja GR reakcia na knihu sa dostala na jej obálku! Ešte stále sa z toho vytešujem a kniha ma v noci straší, lebo jej chrbát (a predná strana, ale ja vidím z p…

MOJE NAJ: Knihy 2016

Znova je tu, ten čas, keď sa začal nový rok a ja mám potrebu uzavrieť ten minulý kopou článkov o knihách, ktoré som v uplynulom roku prečítala. Pre rok 2016 som sa rozhodla pre top osem, nie pre napr. 16. Dôvodov je niekoľko, začínajúc tým, že som neprečítala veľa kníh, a určiť top 16 zo 66 sa mi zdalo priveľa. Druhým dôvodom bolo, že tento rok vo mne ostala tých kníh pomenej. O to sú však tieto lepšie :) TOP 8 roku 2016 je:
Crooked Kingdom by Leigh Bardugo - Posledná kniha, ktorú som v roku 2016 prečítala bola tým najlepším, čo som v minulom roku prečítala. Poradie kníh je skôr podľa toho ako som ich čítala, ale Crooked Kingdom sa mi čítalo a páčilo jednoznačne najviac. Kniha mala všetko čo mám rada: akciu, vzťahy, skvelé prepracované postavy, atmosféru, krásnu obálku, sarkazmus. A preto je, aj keď sa nehráme na favoritov, tým najlepším čo som v roku 2016 čítala. A keby len v minulom roku...We Should All Be Feminist by Chimamanda Ngozi Adichie - Táto kniha, myslím si, nepotrebuje žiad…

Sarah J. Maas: A Court of Mist and Fury

*Ide o recenziu druhej časti v sérii, preto článok obsahuje spoilery pre prvú časť. Článok obsahuje spoilery aj pre recenzovanú knihu, lebo som sa nevedela udržať na uzde. Čítajte na vlastné riziko.*

“I was not a pet, not a doll, not an animal.
I was a survivor, and I was strong.
I would not be weak, or helpless again
I would not, could not be broken. Tamed.”


Moja láska pre SJM a jej knihy nie je tajomstvom. Ešte aj moja mamina vie, ktoré knihy myslím ak spomeniem "tú sériu" (tak je u nás doma známa Throne of Glass séria). A ako správna fanúšička som sa pustila aj do čítania jej druhej série, ktorá má veľmi dlhý názov, preto ho napíšem len raz, potom budem používať skratku. Tou sériou je A Court of Thorns and Roses, inak známa ako ACOTAR.

Prvá kniha sa mi páčila. Aj recenziu som na ňu napísala. Kniha sa mi páčila aj keď hlavná hrdinka mi liezla na nervy, hlavný hrdina bol nezaujímavý, jeho priateľ, ale najmä záporák mali viac charizmy. Ale aj tak sa mi kniha páčila. Veľa vecí,…