Preskočiť na hlavný obsah

Študenti, láska, čeka a smrť

O hrôzach vojny sa napísalo a prečítalo už veľa kníh. Aj denníkových kníh s vojnovou tematikou je veľa. No kníh o ľudskom utrpení a strachu v čase mieru, keď už malo byť všetko v poriadku, takých nie je veľa a nikdy ani nebude dosť. Študenti, láska, čeka a smrť je práve jednou z takýchto kníh.

Aľa Rachmanovová je mladé dievča, dcéra lekára, ktorá práve skončila gymnázium a chystá sa na štúdium na vysokej škole. V živote nepoznala čo je to nedostatok či núdza. Je však rok 1916, Rusko a jej život ako ho pozná sa má čochvíľa skončiť.

Autorka, vlastným menom Galina Nikolajevna Ďuriaginová, je jednou z prvých ruských disidentských autoriek. Jej knihy zaznamenali celosvetový úspech, citujú z nich najväčší odborníci na strach a diktatúru. Aj keď jej knižky vyšli takmer v celej Európe, v Rusku sa nedočkali vydania dodnes.

Denníkové knihy sa čítajú veľmi ľahko. Ale táto kniha je iná. Pretože to čo vás núti obracať stránky nie je ľahkosť čítania či pútavosť témy. Tým hnacím motorom je neutíchajúci pocit, že toto snáď ani nie je možné. Ľudstvo nemohlo klesnúť až tak hlboko, až na také dno, keď sa už nedá hovoriť o ľudských bytostiach. Práve Rachmanovovej pravdivá spoveď a neprikrášlené fakty vás nútia obracať stránku po stránke, a vy sa aj po dvestej strane pozastavíte nad praktikami boľševikov a čeky. Nad krutosťou niekoľkých indivíduí, ktoré pripravili o život tisíce ľudí a ďalších o rodinných príslušníkov, priateľov, o detstvo, naivnú predstavu lepšieho zajtrajška a nádej. Keď sa dostanete na poslednú stranu, ešte stále budete v úžase hľadieť na stránky knihy, ktorá je príbehom dievčaťa, ktoré muselo dospieť rýchlejšie akoby chcelo.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Top 5 .... it´s been a minute

Ahojte!Nemyslím, že má zmysel sa tu ospravedlňovať a vypisovať, prečo som tu bolo v poslednom čase, dobre pol roka, ticho. Na instagrame som aktívna skoro stále, and I might have a problem, ale na dlhšie formy nebolo možno ani nie času, ale energie. Takže tu nebude ani extra veľké zhrnutie. Lebo na to asi nikto nie je zvedavý. Ale predsa len, od januára som prečítala niekoľko, slovom päť, zaujímavých kníh a ide naozaj o eklektickú zmesku.
Powers of a Girl Kniha o marvelovských superhrdinkách (nielen) pre dievčatká. Ja som si ju náramne užila, mám chuť ju kúpiť každému malému dievčatku v mojej širšej rodine, lebo je plná inšpiratívnych žien, múdrych báb a krásnych kresieb. Najkrajšia kniha, akú vlastním.

Mama milovala Gabčíka Prečítala som obe autorkine knihy, ale táto bola taká literárnejšia. Čo napíšem teraz bude znieť hrozne, ale neboli to len spomienky, linka o vzťahu s Gabčíkom je fiktívna, a to knihe podľa mňa pomohlo, pretože nebola len kronikou spomienok, ale bolo tam aj niečo li…

June Wrap Up

V júni som prečítala 15! kníh.

Nepýtajte sa ma, ako som to urobila. Proste som čítala. (Takmer) vždy a všade. A človek chytí slinu. Najmä ak je čítanie jeho primárnym únikom z reality. A tiež, čítala som vždy a stále.

Prečítala som skvelé knihy, inšpiratívne knihy, ale aj také, na ktoré som (radšej) zabudla.

Dievča z atramentu a hviezd - MG so zaujímavým námetom, ale bez presahu k vyšším vekovým kategóriám. Ale bol to presne ten typ knihy, ktorý ma naštartoval v čítaní.Thrawn: Alliances - Môj najobľúbenejší modrý mimozemšťan a najdesivejší SW záporák. Na rozdiel od jednotky druhý diel nepotreboval žiadny čas na rozbeh, fičal od prvej stránky. Malo to tempo a zaujímavý koncept a ja sa neviem dočkať tretieho dielu.Daisy Jones & The Six - TJR proste nie je pre mňa. Ani Evelyn ma nejako extra neohúrila a toto išlo absolútne mimo mňa. Ja proste nie som na experimentálne formáty, krátke kapitoly a pod. Okrem toho Daisy bola otravná, Billy bol sebec a Karen bola aj tak najlepšia. Once Gho…

Ja a audioknihy? Nikdy! Alebo žeby predsa...

Človek sa mení a podobne ako sa mení jeho knižný vkus, menia sa aj formáty kníh, ktoré číta. Prešla som takmer výhradne na elektronické knihy, z časti preto, lebo je to rýchle a z časti preto, lebo sa mi nechce na poštu. Okrem ekníh a desiatok eur, ktoré mesačne miniem na knihy do Rogera (môj Kindle Voyage), som sa dala aj na audioknihy. Áno, ja, ktorá hovorila, že beletria v takejto forme jej nevyhovuje, stratí sa v deji a tak podobne, som tento mesiac prečítala hneď 4. Tri z nich boli fakt super. A boli to horory. Takže okrem audiokníh čoraz viac prepadám aj hororu. Mám pocit, že je tam priama korelácia medzi tým čo sa deje v mojom "civilnom" živote a tým aké žánre mediálnej zábavy vyhľadávam. Veď s (prevažne) filmovými horormi som začala koketovať počas doktorandského, kedy som mala pocit, že nič ma nemôže vystrašiť viac ako to, čo momentálne žijem. Tak je to pravdepodobne aj teraz. Príšery, upíri či vražedné morské panny sú príjemnejšie ako dobrovoľná karanténa. Viem, vi…