Preskočiť na hlavný obsah

Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu február, 2013

Struck by Lightning. The Carson Phillips Journal

Podobne ako Silver Linings Playbook, aj v prípade Struck by Lightning som najprv videla film a potom čítala knihu. Ale ani v tomto prípade to nebolo na škodu veci.
Film Struck by Lightning je takmer doslovný prepis knihy, takmer (niekedy viac ako takmer) doslovný prepis dialógov, rovnaké vtipy a Carson je aj v knihe rovnako sarkastický a ironický ako vo filme. Ale stále to má zvláštne čaro a ten pekný punc Chrisa Colfera, ktorý premení na zlato pravdepodobne všetko čo ho sa dotkne...

"Sometimes a personal rain  cloud can be deadly..."
Carson Phillips je veľmi ambiciózny mladík, ktorý presne vie čo v živote chce dosiahnuť, preto všetko čo na strednej robí a do čoho sa zapája nejako súvisí s jeho snom dostať sa na Northwestern. Chce vypadnúť z malého, bohom zabudnutého mestečka Clover kde prežil celý svoj život a kam verí, že nepatrí a ocitol sa tam len nedorozumením. Na strednej škole nie je za hviezdu, ale skôr za trapáka, šéfredaktora školských novín a prezidenta Spisovateľské…

Nádherné tvory

Ak by z tejto knihy neurobili film, ktorý podľa traileru vyzerá zaujímavo, nečítala by som ju. Ale pretože ja rada čítam knihy skôr ako pozerám filmy (väčšinou), prečítala som si ju. Kniha je o chlapcovi menom Ethan, ktorý stretne zvláštne dievča menom Lena. Tá sa prisťahuje do malého mestečka, kde všetko nové rovná sa hneď zlé. Samozrejme, sa do seba zamilujú, inak by to nemohlo byť. Ale ona nie je len tak obyčajné dievča, ona je zaklínačka (niečo ako čarodejnica, ale aj tak to nie je to isté). Kniha má pomalé tempo a takmer 400 strán. Koniec je veľmi naťahovaný, aj keď asi všetci vedia ako to skončí. Kebyže si autorky odpustia asi tak 100 strán a to neskutočné klišé, bolo by to dokonalé. Takto knihu pre mňa zachraňuje prvá polovica a strýko Macon. Inak priemer. A ešte k prekladu: Mohol by mi niekto povedať či je to pohon na čarodejnice? Pretože ja poznám len hon na čarodejnice.

Temné diery

Temné diery sú tretím dielom zombie trilógie americkej spisovateľky Carrie Ryan. Prvý diel, Les kostí, bol zaujímavý, ale miestami veľmi nudný román. Druhý diel, Pobrežie hrôzy, je presne tým, čo od románu o zombiách čakáte: akčný, krvavý, nechutný. Tretí diel, Temné diery, je napínavé, akčné, krvavé čítanie, na každej stránke sa niečo deje, a tých posledných 30, som si mala chuť obúchať knihu o hlavu. Ryan má talent na vytvorenie atmosféry ako sa patrí: z opisov "znesvätených" máte husiu kožu, hrdinom držíte palce, aby sa konečne dostali z toho pekla, a v kútiku srdca veríte, že skončia spolu.

Po slabšej jednotke a skvelej dvojke prichádza trojka, ktorá sériu slušne ukončila. Po všetkých tých nervoch si môžete vydýchnuť. Dnes v noci začali vysielať druhú polovicu tretej série Walking Dead. Zombíci všade kam sa pozriete. Žeby som začala čítať Warm Bodies?

Upíri

Ako všetko, aj knihy podliehajú móde. Samozrejme, sú klasiky, ale nie všetci píšu len preto, že musia zo seba dostať isté veci. Niektorí píšu aj pre peniaze. No a potom vznikajú viac či menej kvalitné diela, ktoré vyvolávajú davové šialenstvo, plnia kinosály a napĺňajú vrecká nespočetnému množstvu ľudí. Tým však nechcem povedať, že to čo sa nepredáva tak dobre ako bestsellery alebo sa nečíta, je automaticky kvalitná literatúra.

Hlavne v posledných rokoch sa v knižnom svete rozšírili rôzne módne záležitosti. Niekto raz začne písať o upíroch, všetci píšu o upíroch. Každý s nejakým vlastným twistom, ale krvilačné bytosti ostávajú takmer nezmenené. Podivné, že tento trend odštartovali trblietavé jednorožce, ktoré nemajú s klasickou Stokerovskou príšerou nič spoločné. Ale tak každé dievča potrebuje svojho princa na bielom koni. A keď to bude trblietajúci sa upír na striebornom športiaku, o to lepšie.

Twilight Sága
Prvú časť som čítala v čase, keď na Slovensku ešte nebol tento fenomén známy…

Silver Linings Playbook

Nerada najprv pozerám film a až potom čítam knihu. Ale skúste odolať JLa...

Kniha je príbehom tridsiatnika Pata, ktorý sa po dlhom čase vracia domov k rodičom z liečebne. Má pred sebou len jeden cieľ- znova sa dať dokopy so svojou manželkou Nikki. Poctivo na sebe pracuje- denne cvičí, behá, číta knihy, ktoré jeho žena učí žiakov v škole a ktoré má veľmi rada, snaží sa zvládať svoj hnev a výbušnú povahu. Chce sa zmeniť a byť pre Nikki mužom, ktorý si ju zaslúži. Na večeri u starého priateľa stretne jeho švagrinú, mladú vdovu Tiffany, ktorá tiež bojuje so svojimi vnútornými démonmi. Patovi sa Tiffany najprv vôbec nepozdáva, a už vôbec nie je nadšený keď ho začne prenasledovať pri behu. Počas dlhých hodín behania sa medzi Patom a Tiff vytvorí puto, ktoré sa ešte posilní keď mu Tiffany ponúkne pomoc pri kontaktovaní Nikky. Na oplátku sa Pat zúčastní tanečnej súťaže, ktorú chce Tiffany, samozrejme, vyhrať. Svojský vzťah dvoch svojských ľudí sa zmení na niečo viac. v origináli TU v slovenči…

Ako na Nový rok, tak po celý rok

Tento mesiac som prečítala 6 kníh, čo je zhruba 2215 strán. Z toho jedna bola v angličtine. A tá sa mi páčila najviac.
Dejiny lásky Táto kniha mi ležala v poličke už veľmi dlho. No vždy bolo niečo iné čo som chcela čítať, a ak sa mám priznať, nejako som na ňu pozabudla. Ale po tom ako som na Silvestra prečítala Príšerne nahlas, neuveriteľne blízko, dostala som chuť na túto knihu. V príbehu sa prelína niekoľko dejových a časových rovín, niekoľko príbehov, ale celé je to kompaktné a veľmi dobre napísané. Teda mne sa to veľmi páčilo. A bolo tam dokonca spomenuté aj Slovensko J
Rozum a cit Na začiatku mesiaca som mala asi náladu na knihy, ktoré sa mi po izbe povaľovali už dlho, pretože som sa konečne pustila aj do Rozumu a citu, knihy, ktorá mi v poličke ležala takmer dva roky. Áno, hanbím sa, no jej čas prišiel začiatkom tohto mesiaca. Musím sa priznať, prvá polka knihy sa mi páčila viac ako druhá. Tradičný Austenovej vzorec (najprv ich všetkých zoznámim, potom sa zamilujú, potom sa nie…