Preskočiť na hlavný obsah

Suits - Two lawyers. One degree.

Začať tento seriál pozerať v čase prípravy na štátnice nie je práve najlepší nápad. Po A: jedna z hlavných postáv má fotografickú pamäť, všetko čo si raz prečíta sa jej uloží do mozgovne, a bude tam navždy. Z čoho ma miestami chytali ťažké depky. Po B: učíte sa na štátnice. To je už dôvod sám o sebe, nie? Ale to sú jediné mínusové body pre tento veľmi, veľmi vydarený seriál.


Hlavnými postavami Suits sú: jeden z najlepších právnikov v New Yorku, Harvey Specter, a nedoštudovaný právnik, Mike Ross. Stretnú sa vďaka nevydarenému predaju drog. A ostali spolu už dve série. V Štátoch za chvíľu začína tretia (16. august).

Zo začiatku mi to pripomínalo White Collar. Tá istá stanica (USA Network), ten istý setting (New York), zhruba tá istá premisa (ale naozaj veľmi zhruba). A podobná hudba. ALE, a to ale je naozaj veľké: množstvo popkultúrnych odkazov, filmových citátov a skrytých vtipov (Keď sa Harvey pýta Mika či je skrytý Kanaďan. Predstaviteľ Mika, Patrick J. Adams, je Kanaďan) je nenormálne. Vrchol to dosiahlo, keď vo finále druhej série herec, ktorý hrá postavu Varysa v Game of Thrones (v ktorom som 3 časti pozadu:) diskutuje Downton Abbey s Mikom. Bola som vo vytržení. Hobit, Top Gun, Krstný otec, Zopár dobrých chlapov. K tomu skvelá džezová hudba, zopár športových metafor a máte Suits.

Ďalším veľkým plusom seriálu je casting. Bromance medzi dvoma hlavnými postavami a ich predstaviteľmi je priam ukážková. Obaja, ako Gabriel Macht, tak aj Patrick J. Adams, odvádzajú obrovský kus práce. Podobnú chémiu ako má Macht s Adamsom, má aj s predstaviteľkou Harveyho asistentky Donny, Sarah Rafferty (Donna vie všetko. Naozaj všetko). Skvelý casting je poznávacím znamením seriálov z dielne USA Network. Bože, ako dobre sa to potom pozerá.

Takže, ak hľadáte niečo pri čom sa zasmejete, uroníte nejakú tú slzu (aj to bolo...), a budete bezducho slintať nad obomi hlavnými predstaviteľmi, neváhajte. Suits určite stoja za to. A poníky už nikdy nebudú čo bývali...



Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Môj 2016

Rok 2016 bol najlepším rokom môjho života. Som si vedomá, že z hľadiska správ a svetových udalostí to nebolo dobré, ale pre mňa osobne bol rok 2016 skvelým, jedinečným a úžasným.
Začala som diplomovkou. To bol môj hlavný projekt v prvých mesiacoch roka. Bol to boj, naučila som sa veľa nielen o blogoch, ale aj sama o sebe. Popri usilovnej práci som pozerala The 100. Ako odmenu, väčšinou. V tomto období som sa zamilovala do piesní z muzikálu Hamilton a tiež som sa namotala na podcasty (*spoiler: v poslednom čase som sa odmotala). Po diplomovke prišlo na rad učenie sa na štátnice a príprava na prijímacie skúšky na doktorandské štúdium. Neraz som si kládla otázku na čo som sa to dala, keď som nevedela ani prihlášku vypísať... stáva sa aj lepším.
Niekedy na jar vyšla v slovenčine kniha Patricka Ness  The Rest of Us Just Live Here a moja GR reakcia na knihu sa dostala na jej obálku! Ešte stále sa z toho vytešujem a kniha ma v noci straší, lebo jej chrbát (a predná strana, ale ja vidím z p…

MOJE NAJ: Knihy 2016

Znova je tu, ten čas, keď sa začal nový rok a ja mám potrebu uzavrieť ten minulý kopou článkov o knihách, ktoré som v uplynulom roku prečítala. Pre rok 2016 som sa rozhodla pre top osem, nie pre napr. 16. Dôvodov je niekoľko, začínajúc tým, že som neprečítala veľa kníh, a určiť top 16 zo 66 sa mi zdalo priveľa. Druhým dôvodom bolo, že tento rok vo mne ostala tých kníh pomenej. O to sú však tieto lepšie :) TOP 8 roku 2016 je:
Crooked Kingdom by Leigh Bardugo - Posledná kniha, ktorú som v roku 2016 prečítala bola tým najlepším, čo som v minulom roku prečítala. Poradie kníh je skôr podľa toho ako som ich čítala, ale Crooked Kingdom sa mi čítalo a páčilo jednoznačne najviac. Kniha mala všetko čo mám rada: akciu, vzťahy, skvelé prepracované postavy, atmosféru, krásnu obálku, sarkazmus. A preto je, aj keď sa nehráme na favoritov, tým najlepším čo som v roku 2016 čítala. A keby len v minulom roku...We Should All Be Feminist by Chimamanda Ngozi Adichie - Táto kniha, myslím si, nepotrebuje žiad…

Sarah J. Maas: A Court of Mist and Fury

*Ide o recenziu druhej časti v sérii, preto článok obsahuje spoilery pre prvú časť. Článok obsahuje spoilery aj pre recenzovanú knihu, lebo som sa nevedela udržať na uzde. Čítajte na vlastné riziko.*

“I was not a pet, not a doll, not an animal.
I was a survivor, and I was strong.
I would not be weak, or helpless again
I would not, could not be broken. Tamed.”


Moja láska pre SJM a jej knihy nie je tajomstvom. Ešte aj moja mamina vie, ktoré knihy myslím ak spomeniem "tú sériu" (tak je u nás doma známa Throne of Glass séria). A ako správna fanúšička som sa pustila aj do čítania jej druhej série, ktorá má veľmi dlhý názov, preto ho napíšem len raz, potom budem používať skratku. Tou sériou je A Court of Thorns and Roses, inak známa ako ACOTAR.

Prvá kniha sa mi páčila. Aj recenziu som na ňu napísala. Kniha sa mi páčila aj keď hlavná hrdinka mi liezla na nervy, hlavný hrdina bol nezaujímavý, jeho priateľ, ale najmä záporák mali viac charizmy. Ale aj tak sa mi kniha páčila. Veľa vecí,…