Preskočiť na hlavný obsah

Rainbow Rowell: Eleanor & Park

zdroj
vydavateľstvo: Orion
jazyk: anglický
paperback, 325 strán
GR hodnotenie: 4,20*
Moje hodnotenie: 4*

Myslím, že je všetkým známa moja závislosť na youtube, presnejšie na booktube. Videách o knihách. Je to jedna z mojich najobľúbenejších činností. A práve vďaka tomuto médiu, som sa dozvedela o autorke, s krásne poetickým menom, Rainbow Rowell a o jej knihe Eleanor & Park. Táto kniha bola na mojom TBR liste dlho, ale vždy sa mi zdalo dať 10 € za paperback veľa (no už mi to nie je veľa, kedže som si objednala Ruin and Rising v paperbacku, ale o tom potom). Potom som raz bola na BookDepo (tú stránku by som si mala dať zablokovať, ale o tom tiež niekedy inokedy), a našla som ju za niečo vyše 8 €, čo sa mi už zdalo ako prijateľnejšia cena. A tiež bola to veľmi pekná UK obálka, na ktorej napísal John Green jedno z najkrajších vyznaní knihe... Takže by sme mali príbeh o tom ako som sa ku knihe nakoniec dostala, teraz by sme mohli prejsť k tomu, o čom kniha vlastne je.

Park Sheridan jazdí každé ráno do školy autobusom. Slúchadlá v ušiach, hlava ponorená v komixe. Snaží sa nevzbudzovať veľa pozornosti. Jedného dňa nastúpi do autobusu nové dievča. Má ohnivé červené vlasy, zvláštny štýl obliekania a je trochu pri tele. Zhodou okolností je to dievča, menom Eleanor, prinútené sadnúť si k nemu. Akward! Myslím, že od tadeto si už viete predstaviť ako to skončí, však? A ešte sa to celé odohráva v roku 1986. Tá hudba, čo sa tam spomína, tá hudba.

!Nasledujúci tex môže obsahovať spoilery!

Zo začiatku, cca prvých 20 strán, som si v duchu vravela čo na tomto všetci tí Amíci vidia, preboha, ale potom som to pochopila. Bolo to hrozne zlaté, to ako si k sebe Park a Eleanor nachádzali cestu. Ako sa nesmelo začali spolu rozprávať. Pretože, príbeh je rozprávaný z pohľadu jedného aj druhého, ako čitateľ máte možnosť porovnať ako jednotlivé situácie vnímajú rozdielne. A aj keď obaja mali toho spolu veľa spoločného, outsideri, nikde nazapadli, snažili sa nevzbudzovať veľa pozornosti, aj tak som nemala problém rozoznať, kto je kto. Vnútorný monológ každého z nich bol dostatočne rozdielny (nebola som z toho tak zmätená ako napríklad v Allegiant-e). Toto vzájomné spoznávanie a začiatky ich vzťahu, to bola najkrajšia časť knihy. Ale ako som čítala ďalej a ďalej, niekedy som sa pristihla pri myšlienke, že Park a Eleanor sú vytvorení až príliš opozitne, najmä ich zázemie. Kde ona mala ustráchanú matku, opileckého otčima a všade prítomných malých, hrozne otravných súrodencov, on mal (takmer) chápajúcich rodičov a takmer vôbec neprítomného brata. Ani uňho to nebolo len cukrová vata a dúhy, ale aj tak mi to prišlo až príliš ako vystrihnuté z nejakého katalógu na dokonalú americkú rodinu. Aj keď tam bol nejaký problém, vždy sa to vyriešilo, resp. zrazu už z toho nebol až taký problém.

Keď sa kniha dostala asi do polovice, začalo sa to hrozne ťahať. No na konci, by to ešte možno chcelo niečo navyše. A to nehovorím o tom konci, ako takom, ale prišlo mi to veľmi uponáhľané. Neviem, prvá polovica knihy sa mi páčila jednoznačne viac.

Ale aj tak som knihe dala 4*, lebo som sa pri jej čítaní, a po jej dočítaní, cítila, neviem, dobre. Nie sladko a lepkavo, ale dobre. Aj keď, samozrejme, aj ja, ako asi každý kto tú knihu prečítal, by som chcela vedieť ten koniec. No aj otvorené konce sú fajnové. Dávajú nám, čitateľom možnosť si príbeh dopovedať za nás. Podľa mňa to skočilo presne tak ako to skončiť malo.

Veci, ktoré sa mi na knihe páčili: 

  • postavy, najmä to, že aj keď Eleanor bola pri sebe, myslím, že niekoľkokrát použila autorka dokonca slovo huge, nebola Eleanor len kôpkou nešťastia, ktoré sa týra všemožnými diétami. Nejako sme si asi zvykli na tučné postavy, ktoré sa silou-mocou snažia schudnúť. Toto bol apríjemná zmena. 
  • že to malo taký retro feeling, rok 1986, dobrá hudba. Tým mi to trochu pripomínalo Charlieho malé tajomostvá.
  • ešte raz postavy, a to, že to neboli klasický ona bola blonďatá roztlieskavačka, ktorá si doma potajomky číta a nikto z jej partie ju vlastne nepozná a nechápe, on tmavý, zachmúrený tváriaci sa akoby mu celý svet zjedol obed, problémový, ale potom sa stretnú a napriek všetkému sa do seba zamilujú a iba pri sebe môžu byť sami sebou kind of story. 

Veci, ktoré sa mi na knihe až tak veľmi nepáčili:
  • rodiny, z ktorých pochádzali hlavné postavy, sem-tam to bol až do očí bijúci protiklad, nemuselo to byť až tak vyhrotené, aby čitateľ s postavami, najmä s Eleanor, cítil. Ale to len tak na okraj.
  • malí súrodenci Eleanor boli opice malé, zákerné, manipulatívne... viete si predstaviť, však?







Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Top 5 .... it´s been a minute

Ahojte!Nemyslím, že má zmysel sa tu ospravedlňovať a vypisovať, prečo som tu bolo v poslednom čase, dobre pol roka, ticho. Na instagrame som aktívna skoro stále, and I might have a problem, ale na dlhšie formy nebolo možno ani nie času, ale energie. Takže tu nebude ani extra veľké zhrnutie. Lebo na to asi nikto nie je zvedavý. Ale predsa len, od januára som prečítala niekoľko, slovom päť, zaujímavých kníh a ide naozaj o eklektickú zmesku.
Powers of a Girl Kniha o marvelovských superhrdinkách (nielen) pre dievčatká. Ja som si ju náramne užila, mám chuť ju kúpiť každému malému dievčatku v mojej širšej rodine, lebo je plná inšpiratívnych žien, múdrych báb a krásnych kresieb. Najkrajšia kniha, akú vlastním.

Mama milovala Gabčíka Prečítala som obe autorkine knihy, ale táto bola taká literárnejšia. Čo napíšem teraz bude znieť hrozne, ale neboli to len spomienky, linka o vzťahu s Gabčíkom je fiktívna, a to knihe podľa mňa pomohlo, pretože nebola len kronikou spomienok, ale bolo tam aj niečo li…

June Wrap Up

V júni som prečítala 15! kníh.

Nepýtajte sa ma, ako som to urobila. Proste som čítala. (Takmer) vždy a všade. A človek chytí slinu. Najmä ak je čítanie jeho primárnym únikom z reality. A tiež, čítala som vždy a stále.

Prečítala som skvelé knihy, inšpiratívne knihy, ale aj také, na ktoré som (radšej) zabudla.

Dievča z atramentu a hviezd - MG so zaujímavým námetom, ale bez presahu k vyšším vekovým kategóriám. Ale bol to presne ten typ knihy, ktorý ma naštartoval v čítaní.Thrawn: Alliances - Môj najobľúbenejší modrý mimozemšťan a najdesivejší SW záporák. Na rozdiel od jednotky druhý diel nepotreboval žiadny čas na rozbeh, fičal od prvej stránky. Malo to tempo a zaujímavý koncept a ja sa neviem dočkať tretieho dielu.Daisy Jones & The Six - TJR proste nie je pre mňa. Ani Evelyn ma nejako extra neohúrila a toto išlo absolútne mimo mňa. Ja proste nie som na experimentálne formáty, krátke kapitoly a pod. Okrem toho Daisy bola otravná, Billy bol sebec a Karen bola aj tak najlepšia. Once Gho…

Ja a audioknihy? Nikdy! Alebo žeby predsa...

Človek sa mení a podobne ako sa mení jeho knižný vkus, menia sa aj formáty kníh, ktoré číta. Prešla som takmer výhradne na elektronické knihy, z časti preto, lebo je to rýchle a z časti preto, lebo sa mi nechce na poštu. Okrem ekníh a desiatok eur, ktoré mesačne miniem na knihy do Rogera (môj Kindle Voyage), som sa dala aj na audioknihy. Áno, ja, ktorá hovorila, že beletria v takejto forme jej nevyhovuje, stratí sa v deji a tak podobne, som tento mesiac prečítala hneď 4. Tri z nich boli fakt super. A boli to horory. Takže okrem audiokníh čoraz viac prepadám aj hororu. Mám pocit, že je tam priama korelácia medzi tým čo sa deje v mojom "civilnom" živote a tým aké žánre mediálnej zábavy vyhľadávam. Veď s (prevažne) filmovými horormi som začala koketovať počas doktorandského, kedy som mala pocit, že nič ma nemôže vystrašiť viac ako to, čo momentálne žijem. Tak je to pravdepodobne aj teraz. Príšery, upíri či vražedné morské panny sú príjemnejšie ako dobrovoľná karanténa. Viem, vi…