Preskočiť na hlavný obsah

Neil Gaiman na druhú

V januári sa roztrhlo vrece s maratónmi autorovov resp. v Gaimanovom prípade ide tak trochu o z núdze cnosť, lebo knihy som musela vrátiť do knižnice, boli už rezervované. To však neznamená, že som sa musela nútiť, aby som ich prečítala.

zdroj

Oceán na konci ulice
S touto knihou som mala v zásade len jeden problém: jej neurčitá dĺžka. Mala 180 strán aj s topánkami. No a to bol pre mňa problém. Zdalo sa mi to dlhé, na to čo všetko v knihe bolo. Na druhej strane, by som možno viac privítala niečo dlhšie a prepracovanejšie, niečo s trochu väčšou, ja neviem, hĺbkou? Knižná schizofrénia. Knihu som zhltla za niekoľko hodín, a musím sa priznať, že mi to vadilo. Rada by som svet, s ktorým Gaiman prišiel, preskúmala ešte viac. Povedzme si to takto, nie každý deň je posvícený a nie každá kniha od môjho obľúbeného autora sa mi musí páčiť, všakže. Teda tým nechcem povedať, že sa mi to nepáčilo, len som čakala viac. Očakávania, tie očakávania...



zdroj
Anansiho chlapci (Americkí bohovia #2)
Anansiho chlapci sú pokračovaním knihy Americkí bohovia. Vedeli ste to? Lebo ja nie. Zistila som to až keď som si prezerala knihu. Prvých 120 strán som zhltla doslova na posedenie (alebo skôr poležanie, kedže som to čítala v posteli). No potom ma príbeh začal baviť menej a menej. Po dočítaní knihy mi napadlo: Môže človek vyrásť zo svojich obľúbených autorov? Lebo Neil Gaiman je jednoznačne jedným z mojich mnohých obľúbencov. Ale posledné dve knihy, Chlapci a Oceán, ma veľmi nenadchli. Pri čítaní sa mi zdalo, že som to už niekde čítala. Pri Chlapcoch to bolo pochopiteľné, ale aj Oceán sa mi zdal akýsi okukaný. Neil Gaiman je jedným z najoriginálnejších autorov, ale pri prečítaní dvoch jeho kníh za sebou sa mi zdalo, že je niekedy tej absurdnosti až priveľa. Z kníh som mala potom "veľkú hlavu". Neviem, asi som z neho naozaj vyrástla. Alebo som si ho predtým len idealizovala. Neviem či je chyba v mojom prijímači, ale obe knihy ma v istom zmysle sklamali. Očakávania, ach tie očkávania... 

Čo dobrého ste v poslednom čase prečítali Vy? Alebo naopak, od čoho ste čakali viac?

Do prečítania...

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Môj 2016

Rok 2016 bol najlepším rokom môjho života. Som si vedomá, že z hľadiska správ a svetových udalostí to nebolo dobré, ale pre mňa osobne bol rok 2016 skvelým, jedinečným a úžasným.
Začala som diplomovkou. To bol môj hlavný projekt v prvých mesiacoch roka. Bol to boj, naučila som sa veľa nielen o blogoch, ale aj sama o sebe. Popri usilovnej práci som pozerala The 100. Ako odmenu, väčšinou. V tomto období som sa zamilovala do piesní z muzikálu Hamilton a tiež som sa namotala na podcasty (*spoiler: v poslednom čase som sa odmotala). Po diplomovke prišlo na rad učenie sa na štátnice a príprava na prijímacie skúšky na doktorandské štúdium. Neraz som si kládla otázku na čo som sa to dala, keď som nevedela ani prihlášku vypísať... stáva sa aj lepším.
Niekedy na jar vyšla v slovenčine kniha Patricka Ness  The Rest of Us Just Live Here a moja GR reakcia na knihu sa dostala na jej obálku! Ešte stále sa z toho vytešujem a kniha ma v noci straší, lebo jej chrbát (a predná strana, ale ja vidím z p…

MOJE NAJ: Knihy 2016

Znova je tu, ten čas, keď sa začal nový rok a ja mám potrebu uzavrieť ten minulý kopou článkov o knihách, ktoré som v uplynulom roku prečítala. Pre rok 2016 som sa rozhodla pre top osem, nie pre napr. 16. Dôvodov je niekoľko, začínajúc tým, že som neprečítala veľa kníh, a určiť top 16 zo 66 sa mi zdalo priveľa. Druhým dôvodom bolo, že tento rok vo mne ostala tých kníh pomenej. O to sú však tieto lepšie :) TOP 8 roku 2016 je:
Crooked Kingdom by Leigh Bardugo - Posledná kniha, ktorú som v roku 2016 prečítala bola tým najlepším, čo som v minulom roku prečítala. Poradie kníh je skôr podľa toho ako som ich čítala, ale Crooked Kingdom sa mi čítalo a páčilo jednoznačne najviac. Kniha mala všetko čo mám rada: akciu, vzťahy, skvelé prepracované postavy, atmosféru, krásnu obálku, sarkazmus. A preto je, aj keď sa nehráme na favoritov, tým najlepším čo som v roku 2016 čítala. A keby len v minulom roku...We Should All Be Feminist by Chimamanda Ngozi Adichie - Táto kniha, myslím si, nepotrebuje žiad…

Sarah J. Maas: A Court of Mist and Fury

*Ide o recenziu druhej časti v sérii, preto článok obsahuje spoilery pre prvú časť. Článok obsahuje spoilery aj pre recenzovanú knihu, lebo som sa nevedela udržať na uzde. Čítajte na vlastné riziko.*

“I was not a pet, not a doll, not an animal.
I was a survivor, and I was strong.
I would not be weak, or helpless again
I would not, could not be broken. Tamed.”


Moja láska pre SJM a jej knihy nie je tajomstvom. Ešte aj moja mamina vie, ktoré knihy myslím ak spomeniem "tú sériu" (tak je u nás doma známa Throne of Glass séria). A ako správna fanúšička som sa pustila aj do čítania jej druhej série, ktorá má veľmi dlhý názov, preto ho napíšem len raz, potom budem používať skratku. Tou sériou je A Court of Thorns and Roses, inak známa ako ACOTAR.

Prvá kniha sa mi páčila. Aj recenziu som na ňu napísala. Kniha sa mi páčila aj keď hlavná hrdinka mi liezla na nervy, hlavný hrdina bol nezaujímavý, jeho priateľ, ale najmä záporák mali viac charizmy. Ale aj tak sa mi kniha páčila. Veľa vecí,…