Preskočiť na hlavný obsah

Poézia a ja: School Edition!

...alebo ja a poézia. Akokoľvek to poviete, nejako to k sebe nejde. Veď aj podľa Jakobsonovho testu, ktorý sme si robili na jednej prednáške, mi vyšlo, že som skôr na prózu. Ale keď sa nedá, tak sa nedá (čítaj: škola!).

Osobne inklinujem k poézii, ktorá nie je o láske. Aj na hodinu Intepretácie umeleckého textu som si vybrala vyhľadávať básne s motívom smrti. Temné, tmavé témy a motívy, to je také moje. Hrana, posledná báseň, ktorú pred smrťou napísala Sylvia Plathová, je jednou z mojich najobľúbenejších. Neviem, proste sa mi také veci páčia. A basta! Ale do školy človek musí prečítať aj iné veci, ktoré sa mu vo väčšine prípadov veľmi nepáčia. Vždy sa dá nájsť niečo, čo je aspoň trochu mojou šálkou kávy. Napríklad o takom Rúfusovi som si myslela, že je to relatívne "ľahká" poézia. Chyba lávky a môjho doterajšieho vzdelania. Ono je to veľmi ťažké, nechcem napísať na pochopenie, lebo básne sa nedajú chápať. Najmä keď prešiel do esejistickosti, šetril výrazom a začal si myslieť, že keď bude mlčať, tak bude najlepšie básniť. Zvony sú krásna zbierka, ale ťažká ako kostolný zvon. Válek a jeho urbanistický jazyk, mi sadol už trochu viac. Dlhé pásma, pomenej ľúbostných básní a priam až apokalyptické obrazy v Milovaní v husej koži, to už bola taká moja neska s mliekom po obede. Feldek. O konkretistickom programe som niekde čítala, že o ňom Mihlakovič povedal, že si ho Feldek "ušil" na svoju tvorbu. Po prečítaní aj Feldeka, aj Stacha, musím s Mihalkovičom súhlasiť. Ale Hra pre tvoje modré oči je veľmi podarená. Najmä ak si uvedomíte, že ju napísal za jedno popoludnie (aj tom som niekde čítala). Mikuláš Kováč písal "epicky". Jeho básne sú príbehmi, dobre sa čítajú a posolstvá sú ako z iného sveta, no popritom stále aktuálne a vlastne veľmi prosté. Laučíkov Pohyblivý v pohyblivom je veľmi zaujímavý. Otvorená báseň v praxi. Otvorená a vy aj tak neviete kam z konopy...

Poézi a ja sa stretávame len kvôli akademickým účelom. Nevyhľadávam ju. Ani ona mňa. Sme ako také staré známe, ktoré o sebe vedia, ale kým nám nie je treba cukor do koláča, tak sa len zdravíme na ulici.

Ako ste na tom vy? Čítate poéziu?

Do prečítania...

Komentáre

  1. Vždy som čítala poéziu tiež len tak do školy... a potom objavila Saru Teasdale <3 (Láska na prvý pohľad, keby nebola 80 rokov mŕtva, všakže.) Love Songs sú moja najobľúbenejšia zbierka. A dnes som si spomenula na Nayyirah Waheed, píše také minimalistické verše, ale zacitovať jednu "báseň":
    even the small poems mean something. they are often
    whales in the bodies of tiny fish.

    Odporúčam všetkými prstami :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem za odporúčanie :) určite sa na tie básne pozriem *pridá ďalšie knihy do zoznamu "prečítať po semestri* :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Môj 2016

Rok 2016 bol najlepším rokom môjho života. Som si vedomá, že z hľadiska správ a svetových udalostí to nebolo dobré, ale pre mňa osobne bol rok 2016 skvelým, jedinečným a úžasným.
Začala som diplomovkou. To bol môj hlavný projekt v prvých mesiacoch roka. Bol to boj, naučila som sa veľa nielen o blogoch, ale aj sama o sebe. Popri usilovnej práci som pozerala The 100. Ako odmenu, väčšinou. V tomto období som sa zamilovala do piesní z muzikálu Hamilton a tiež som sa namotala na podcasty (*spoiler: v poslednom čase som sa odmotala). Po diplomovke prišlo na rad učenie sa na štátnice a príprava na prijímacie skúšky na doktorandské štúdium. Neraz som si kládla otázku na čo som sa to dala, keď som nevedela ani prihlášku vypísať... stáva sa aj lepším.
Niekedy na jar vyšla v slovenčine kniha Patricka Ness  The Rest of Us Just Live Here a moja GR reakcia na knihu sa dostala na jej obálku! Ešte stále sa z toho vytešujem a kniha ma v noci straší, lebo jej chrbát (a predná strana, ale ja vidím z p…

MOJE NAJ: Knihy 2016

Znova je tu, ten čas, keď sa začal nový rok a ja mám potrebu uzavrieť ten minulý kopou článkov o knihách, ktoré som v uplynulom roku prečítala. Pre rok 2016 som sa rozhodla pre top osem, nie pre napr. 16. Dôvodov je niekoľko, začínajúc tým, že som neprečítala veľa kníh, a určiť top 16 zo 66 sa mi zdalo priveľa. Druhým dôvodom bolo, že tento rok vo mne ostala tých kníh pomenej. O to sú však tieto lepšie :) TOP 8 roku 2016 je:
Crooked Kingdom by Leigh Bardugo - Posledná kniha, ktorú som v roku 2016 prečítala bola tým najlepším, čo som v minulom roku prečítala. Poradie kníh je skôr podľa toho ako som ich čítala, ale Crooked Kingdom sa mi čítalo a páčilo jednoznačne najviac. Kniha mala všetko čo mám rada: akciu, vzťahy, skvelé prepracované postavy, atmosféru, krásnu obálku, sarkazmus. A preto je, aj keď sa nehráme na favoritov, tým najlepším čo som v roku 2016 čítala. A keby len v minulom roku...We Should All Be Feminist by Chimamanda Ngozi Adichie - Táto kniha, myslím si, nepotrebuje žiad…

Sarah J. Maas: A Court of Mist and Fury

*Ide o recenziu druhej časti v sérii, preto článok obsahuje spoilery pre prvú časť. Článok obsahuje spoilery aj pre recenzovanú knihu, lebo som sa nevedela udržať na uzde. Čítajte na vlastné riziko.*

“I was not a pet, not a doll, not an animal.
I was a survivor, and I was strong.
I would not be weak, or helpless again
I would not, could not be broken. Tamed.”

Moja láska pre SJM a jej knihy nie je tajomstvom. Ešte aj moja mamina vie, ktoré knihy myslím ak spomeniem "tú sériu" (tak je u nás doma známa Throne of Glass séria). A ako správna fanúšička som sa pustila aj do čítania jej druhej série, ktorá má veľmi dlhý názov, preto ho napíšem len raz, potom budem používať skratku. Tou sériou je A Court of Thorns and Roses, inak známa ako ACOTAR.

Prvá kniha sa mi páčila. Aj recenziu som na ňu napísala. Kniha sa mi páčila aj keď hlavná hrdinka mi liezla na nervy, hlavný hrdina bol nezaujímavý, jeho priateľ, ale najmä záporák mali viac charizmy. Ale aj tak sa mi kniha páčila. Veľa vecí,…