Preskočiť na hlavný obsah

Poézia a ja: School Edition!

...alebo ja a poézia. Akokoľvek to poviete, nejako to k sebe nejde. Veď aj podľa Jakobsonovho testu, ktorý sme si robili na jednej prednáške, mi vyšlo, že som skôr na prózu. Ale keď sa nedá, tak sa nedá (čítaj: škola!).

Osobne inklinujem k poézii, ktorá nie je o láske. Aj na hodinu Intepretácie umeleckého textu som si vybrala vyhľadávať básne s motívom smrti. Temné, tmavé témy a motívy, to je také moje. Hrana, posledná báseň, ktorú pred smrťou napísala Sylvia Plathová, je jednou z mojich najobľúbenejších. Neviem, proste sa mi také veci páčia. A basta! Ale do školy človek musí prečítať aj iné veci, ktoré sa mu vo väčšine prípadov veľmi nepáčia. Vždy sa dá nájsť niečo, čo je aspoň trochu mojou šálkou kávy. Napríklad o takom Rúfusovi som si myslela, že je to relatívne "ľahká" poézia. Chyba lávky a môjho doterajšieho vzdelania. Ono je to veľmi ťažké, nechcem napísať na pochopenie, lebo básne sa nedajú chápať. Najmä keď prešiel do esejistickosti, šetril výrazom a začal si myslieť, že keď bude mlčať, tak bude najlepšie básniť. Zvony sú krásna zbierka, ale ťažká ako kostolný zvon. Válek a jeho urbanistický jazyk, mi sadol už trochu viac. Dlhé pásma, pomenej ľúbostných básní a priam až apokalyptické obrazy v Milovaní v husej koži, to už bola taká moja neska s mliekom po obede. Feldek. O konkretistickom programe som niekde čítala, že o ňom Mihlakovič povedal, že si ho Feldek "ušil" na svoju tvorbu. Po prečítaní aj Feldeka, aj Stacha, musím s Mihalkovičom súhlasiť. Ale Hra pre tvoje modré oči je veľmi podarená. Najmä ak si uvedomíte, že ju napísal za jedno popoludnie (aj tom som niekde čítala). Mikuláš Kováč písal "epicky". Jeho básne sú príbehmi, dobre sa čítajú a posolstvá sú ako z iného sveta, no popritom stále aktuálne a vlastne veľmi prosté. Laučíkov Pohyblivý v pohyblivom je veľmi zaujímavý. Otvorená báseň v praxi. Otvorená a vy aj tak neviete kam z konopy...

Poézi a ja sa stretávame len kvôli akademickým účelom. Nevyhľadávam ju. Ani ona mňa. Sme ako také staré známe, ktoré o sebe vedia, ale kým nám nie je treba cukor do koláča, tak sa len zdravíme na ulici.

Ako ste na tom vy? Čítate poéziu?

Do prečítania...

Komentáre

  1. Vždy som čítala poéziu tiež len tak do školy... a potom objavila Saru Teasdale <3 (Láska na prvý pohľad, keby nebola 80 rokov mŕtva, všakže.) Love Songs sú moja najobľúbenejšia zbierka. A dnes som si spomenula na Nayyirah Waheed, píše také minimalistické verše, ale zacitovať jednu "báseň":
    even the small poems mean something. they are often
    whales in the bodies of tiny fish.

    Odporúčam všetkými prstami :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem za odporúčanie :) určite sa na tie básne pozriem *pridá ďalšie knihy do zoznamu "prečítať po semestri* :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Naj knihy 2017

Tento zoznam créme de la créme kníh, ktoré som prečítala v roku 2017 by sa mohol volať aj:
Patrick Ness, Star Wars a to ostatné!  Možno je trochu prehnané, aby som mala medzi top knihami hneď 20% prečítaných kníh, ale toto je môj zoznam, takže to bude 10 kníh (za rok som prečítala 50, na chlp som splnila svoju goodreads challenge).

Language of ThornsV prvom rade, toto je veľmi pekná kniha. Ale čo je ešte dôležitejšie, nie je to len tak nejaké doplnenie Grisha sveta. Každá "rozprávka" má isté posolstvo, a verte mi, vo väčšine prípadov to nie je také jednoznačné ako by sa od retellingu mohlo zdať. A spomínala som, že je to krásna kniha?


History is All You Left MePrvá časť tejto knihy je dokonalá, škoda, že tá druhá to tej prvej trochu kazí. Ale nevadí. Lebo toto bola jedna z najkrajších kníh o odpustení, láske a medziľudských vzťahoch, akú si pamätám, že som čítala. A bol to taký silný zážitok, že sa bojím čítať od Silveru niečo iné... píše týždeň po tom ako si objednala They bo…

June and July Wrap Up + Catch Up

Dvojmesačný výpadok na blogu tu už dávno nebol. A prečo k nemu prišlo? Ani sama neviem, dôvodov je viac, hlavným asi moja lenivosť. Potom toho bolo dosť do školy, znova som robila semináre, písala seminárky a pomáhala organizovať konferenciu (pri čom som prišla minimálne o 6 mesiacov života a všetky ilúzie ohľadne dospelých ľudí s titulmi, hrôza). Veľa som toho ani nečítala, skôr som pozerala seriály, ale aj to také... veď vám nižšie napíšem :) Celkovo boli jún a júl také nejaké lenivé neslané mesiace. Môj momentálny stav nazývam letný mozog a už je z toho pomaly diagnóza, ktorú musím začať liečiť, lebo už je po polke prázdnin a ja som ešte nezačala písať minimovku.
Reading Wrap UpPaula Hawkins: Do vody- Nie som veľkou fanynkou autorkinej prvej knihy, táto mi sadla viac. Ale aj tak nechápem čo na nej všetci vidia - je to tuctové, nezapamätateľné. No dobre, rýchlo sa to číta, len tých pohľadov tam je vždy nejako príliš veľa.  3*Cassandra Clare: Polnočná dáma - Oddychovka, ale mám otázku…

Môj 2017

OMG, where to start?
Rok 2017 bol jedným slovom... dobre, tak viacerými slovami, rokom prvých vecí - prvé more, prvá zahraničná konferencia, prvé stretnutie so zahraničným autorom, prvýkrát som bola svedkyňou na svadbe. A pretože mám väčšinu týchto udalostí fotograficky zdokumentovanú (zo stretnutia s Patrickom Nessom mám zdokumentovanú každú sekundu, lebo mám skvelú kamošku:), a tiež sa hovorí, že obraz povie viac ako tisíc slov, tak tu to je. My 2017 in pictures!
V januári som si spravila radosť novou čítačkou a investovala som do muža svojho života, Amazon Kindle Voyage, ktorý dostal meno Roger (lebo som si myslela, že je to Voyager...).

Koncom marca som bola v Bratislave a stretla som Patricka Nessa! Najlepší deň nielen uplynulého roku, ale vôbec!
Keď už bol človek v tej Bratislave, v Martinuse a mal peniaze... :)


Najcennejšie poklady!
Začiatkom mája som bola na konferencii v Poľsku, úplne na severe pri mori. Moje prvé more v živote! 
S Rogerom sme prednášali o reality TV.…