Preskočiť na hlavný obsah

Ray Bradbury na druhú

zdroj
Marťanská kronika
To je tak, keď človek už mesiac nečítal nič len tak, vtedy treba načrieť aj do literatúry do školy. Tento semester mám dva predmety, na ktoré musím čítať. Veľa čítať. Na každú hodinu. Oba predmety mám v jeden deň... A užívam si to (väčšinou). Najmä na Svetovú literatúru pre deti a mládež. Čítala som svojho prvého Twaina, DiCamillo a Bradburyho. O tom tu dnes aj bude reč, prepáčte dlhý úvod. Vždy som si myslela, že prvý Bradbury pre mňa bude Fahrenheit 451. Ale nebol. Prvá bola Marťanská kronika, zbierka kapitol, poviedok, na seba nadväzujúcich epizód (neviem, ako to pomenovať) o misiách na Mars. Bradbury krásne zachytil ľudskú ješitnosť, a to najmä v momente, keď si kozmonauti mysleli, ako ich na Marse budú vítať tisíce ľudí a budú ich oslavovať ako hrdinov, a Marťania ich v tom lepšom prípade strčili do blázinca. Epizódnosť príbehu neuberá na čitateľsnosti, práve naopak. Príbeh trvá niekoľko desiatok rokov, končí nastolením nádeje pre nové ľudské pokolenie. Alebo aj nie...





zdroj
Zlaté jablká slnka
Druhá Branburyho kniha, ktorá sa mi páčila dokonca viac, ako prvá. Krátke poviedky neboli len čistým scifi, našlo sa medzi nimi aj viac fantastické kúsky. Najviac sa mi páčila poviedka s názvom Chodec, ktorá ako už názov napovedá, hovorí o chodcovi. Aké prosté... Alebo aj nie. Chodec žije totižto v čase, keď sa chodenie a chôdza považujú za prežitok. Človek má sedieť po večeroch doma na zadku a nechať si vymývať mozog televíziou. Hlavný hrdina sa však radšej po večeroch prechádza. Raz sa mu táto jeho záľuba však vypomstí. Nikdy som o chodení nerozmýšľala ako o niečom čo by ľudia mali prestať robiť. Ja milujem chôdzu. Naozaj! A to nehovorím len o prechádzakach so psom, kedy si najlepšie prevetrám hlavu, ale aj o prechádzkach bez psa :) Na autobus na Hušták, keď mi od školy ide bus až o 30 minút. Rada sa prechádzam. Snívam pri tom, aj keď by som sa asi mala radšej pozerať okolo seba, nech ma nezrazí auto... Ale aj tak je chôdza krásna. Človek sa prechádza nohami na zemi, ale jeho myseľ môže vyletieť až k oblakom...

Obe knihy sú skvelo napísané, zaujímavé a veľmi aktuálne. Neverím, že som musela zase začať chodiť do školy, aby som si konečne prečítala Bradburyho.

Čítali ste od Raya Bradburyho niečo vy? Alebo nebodaj aj jednu s týchto dvoch kníh?

Do prečítania...

Komentáre

  1. Já jsem od tohoto spisovatele ještě žádnou knihu nečetla, ale určitě to napravím :)

    Pokud posíláš ráda pohledy a chceš se seznámit s lidmi,kteří mají stejný koníček, zapoj se do nového projektu! http://milujemekihy.blogspot.cz/2015/04/zapoj-se-poznej-nove-pratele.html

    OdpovedaťOdstrániť
  2. aj postcrossing je super :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Môj 2016

Rok 2016 bol najlepším rokom môjho života. Som si vedomá, že z hľadiska správ a svetových udalostí to nebolo dobré, ale pre mňa osobne bol rok 2016 skvelým, jedinečným a úžasným.
Začala som diplomovkou. To bol môj hlavný projekt v prvých mesiacoch roka. Bol to boj, naučila som sa veľa nielen o blogoch, ale aj sama o sebe. Popri usilovnej práci som pozerala The 100. Ako odmenu, väčšinou. V tomto období som sa zamilovala do piesní z muzikálu Hamilton a tiež som sa namotala na podcasty (*spoiler: v poslednom čase som sa odmotala). Po diplomovke prišlo na rad učenie sa na štátnice a príprava na prijímacie skúšky na doktorandské štúdium. Neraz som si kládla otázku na čo som sa to dala, keď som nevedela ani prihlášku vypísať... stáva sa aj lepším.
Niekedy na jar vyšla v slovenčine kniha Patricka Ness  The Rest of Us Just Live Here a moja GR reakcia na knihu sa dostala na jej obálku! Ešte stále sa z toho vytešujem a kniha ma v noci straší, lebo jej chrbát (a predná strana, ale ja vidím z p…

MOJE NAJ: Knihy 2016

Znova je tu, ten čas, keď sa začal nový rok a ja mám potrebu uzavrieť ten minulý kopou článkov o knihách, ktoré som v uplynulom roku prečítala. Pre rok 2016 som sa rozhodla pre top osem, nie pre napr. 16. Dôvodov je niekoľko, začínajúc tým, že som neprečítala veľa kníh, a určiť top 16 zo 66 sa mi zdalo priveľa. Druhým dôvodom bolo, že tento rok vo mne ostala tých kníh pomenej. O to sú však tieto lepšie :) TOP 8 roku 2016 je:
Crooked Kingdom by Leigh Bardugo - Posledná kniha, ktorú som v roku 2016 prečítala bola tým najlepším, čo som v minulom roku prečítala. Poradie kníh je skôr podľa toho ako som ich čítala, ale Crooked Kingdom sa mi čítalo a páčilo jednoznačne najviac. Kniha mala všetko čo mám rada: akciu, vzťahy, skvelé prepracované postavy, atmosféru, krásnu obálku, sarkazmus. A preto je, aj keď sa nehráme na favoritov, tým najlepším čo som v roku 2016 čítala. A keby len v minulom roku...We Should All Be Feminist by Chimamanda Ngozi Adichie - Táto kniha, myslím si, nepotrebuje žiad…

Sarah J. Maas: A Court of Mist and Fury

*Ide o recenziu druhej časti v sérii, preto článok obsahuje spoilery pre prvú časť. Článok obsahuje spoilery aj pre recenzovanú knihu, lebo som sa nevedela udržať na uzde. Čítajte na vlastné riziko.*

“I was not a pet, not a doll, not an animal.
I was a survivor, and I was strong.
I would not be weak, or helpless again
I would not, could not be broken. Tamed.”

Moja láska pre SJM a jej knihy nie je tajomstvom. Ešte aj moja mamina vie, ktoré knihy myslím ak spomeniem "tú sériu" (tak je u nás doma známa Throne of Glass séria). A ako správna fanúšička som sa pustila aj do čítania jej druhej série, ktorá má veľmi dlhý názov, preto ho napíšem len raz, potom budem používať skratku. Tou sériou je A Court of Thorns and Roses, inak známa ako ACOTAR.

Prvá kniha sa mi páčila. Aj recenziu som na ňu napísala. Kniha sa mi páčila aj keď hlavná hrdinka mi liezla na nervy, hlavný hrdina bol nezaujímavý, jeho priateľ, ale najmä záporák mali viac charizmy. Ale aj tak sa mi kniha páčila. Veľa vecí,…