Preskočiť na hlavný obsah

Ray Bradbury na druhú

zdroj
Marťanská kronika
To je tak, keď človek už mesiac nečítal nič len tak, vtedy treba načrieť aj do literatúry do školy. Tento semester mám dva predmety, na ktoré musím čítať. Veľa čítať. Na každú hodinu. Oba predmety mám v jeden deň... A užívam si to (väčšinou). Najmä na Svetovú literatúru pre deti a mládež. Čítala som svojho prvého Twaina, DiCamillo a Bradburyho. O tom tu dnes aj bude reč, prepáčte dlhý úvod. Vždy som si myslela, že prvý Bradbury pre mňa bude Fahrenheit 451. Ale nebol. Prvá bola Marťanská kronika, zbierka kapitol, poviedok, na seba nadväzujúcich epizód (neviem, ako to pomenovať) o misiách na Mars. Bradbury krásne zachytil ľudskú ješitnosť, a to najmä v momente, keď si kozmonauti mysleli, ako ich na Marse budú vítať tisíce ľudí a budú ich oslavovať ako hrdinov, a Marťania ich v tom lepšom prípade strčili do blázinca. Epizódnosť príbehu neuberá na čitateľsnosti, práve naopak. Príbeh trvá niekoľko desiatok rokov, končí nastolením nádeje pre nové ľudské pokolenie. Alebo aj nie...





zdroj
Zlaté jablká slnka
Druhá Branburyho kniha, ktorá sa mi páčila dokonca viac, ako prvá. Krátke poviedky neboli len čistým scifi, našlo sa medzi nimi aj viac fantastické kúsky. Najviac sa mi páčila poviedka s názvom Chodec, ktorá ako už názov napovedá, hovorí o chodcovi. Aké prosté... Alebo aj nie. Chodec žije totižto v čase, keď sa chodenie a chôdza považujú za prežitok. Človek má sedieť po večeroch doma na zadku a nechať si vymývať mozog televíziou. Hlavný hrdina sa však radšej po večeroch prechádza. Raz sa mu táto jeho záľuba však vypomstí. Nikdy som o chodení nerozmýšľala ako o niečom čo by ľudia mali prestať robiť. Ja milujem chôdzu. Naozaj! A to nehovorím len o prechádzakach so psom, kedy si najlepšie prevetrám hlavu, ale aj o prechádzkach bez psa :) Na autobus na Hušták, keď mi od školy ide bus až o 30 minút. Rada sa prechádzam. Snívam pri tom, aj keď by som sa asi mala radšej pozerať okolo seba, nech ma nezrazí auto... Ale aj tak je chôdza krásna. Človek sa prechádza nohami na zemi, ale jeho myseľ môže vyletieť až k oblakom...

Obe knihy sú skvelo napísané, zaujímavé a veľmi aktuálne. Neverím, že som musela zase začať chodiť do školy, aby som si konečne prečítala Bradburyho.

Čítali ste od Raya Bradburyho niečo vy? Alebo nebodaj aj jednu s týchto dvoch kníh?

Do prečítania...

Komentáre

  1. Já jsem od tohoto spisovatele ještě žádnou knihu nečetla, ale určitě to napravím :)

    Pokud posíláš ráda pohledy a chceš se seznámit s lidmi,kteří mají stejný koníček, zapoj se do nového projektu! http://milujemekihy.blogspot.cz/2015/04/zapoj-se-poznej-nove-pratele.html

    OdpovedaťOdstrániť
  2. aj postcrossing je super :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Top 5 .... it´s been a minute

Ahojte!Nemyslím, že má zmysel sa tu ospravedlňovať a vypisovať, prečo som tu bolo v poslednom čase, dobre pol roka, ticho. Na instagrame som aktívna skoro stále, and I might have a problem, ale na dlhšie formy nebolo možno ani nie času, ale energie. Takže tu nebude ani extra veľké zhrnutie. Lebo na to asi nikto nie je zvedavý. Ale predsa len, od januára som prečítala niekoľko, slovom päť, zaujímavých kníh a ide naozaj o eklektickú zmesku.
Powers of a Girl Kniha o marvelovských superhrdinkách (nielen) pre dievčatká. Ja som si ju náramne užila, mám chuť ju kúpiť každému malému dievčatku v mojej širšej rodine, lebo je plná inšpiratívnych žien, múdrych báb a krásnych kresieb. Najkrajšia kniha, akú vlastním.

Mama milovala Gabčíka Prečítala som obe autorkine knihy, ale táto bola taká literárnejšia. Čo napíšem teraz bude znieť hrozne, ale neboli to len spomienky, linka o vzťahu s Gabčíkom je fiktívna, a to knihe podľa mňa pomohlo, pretože nebola len kronikou spomienok, ale bolo tam aj niečo li…

June Wrap Up

V júni som prečítala 15! kníh.

Nepýtajte sa ma, ako som to urobila. Proste som čítala. (Takmer) vždy a všade. A človek chytí slinu. Najmä ak je čítanie jeho primárnym únikom z reality. A tiež, čítala som vždy a stále.

Prečítala som skvelé knihy, inšpiratívne knihy, ale aj také, na ktoré som (radšej) zabudla.

Dievča z atramentu a hviezd - MG so zaujímavým námetom, ale bez presahu k vyšším vekovým kategóriám. Ale bol to presne ten typ knihy, ktorý ma naštartoval v čítaní.Thrawn: Alliances - Môj najobľúbenejší modrý mimozemšťan a najdesivejší SW záporák. Na rozdiel od jednotky druhý diel nepotreboval žiadny čas na rozbeh, fičal od prvej stránky. Malo to tempo a zaujímavý koncept a ja sa neviem dočkať tretieho dielu.Daisy Jones & The Six - TJR proste nie je pre mňa. Ani Evelyn ma nejako extra neohúrila a toto išlo absolútne mimo mňa. Ja proste nie som na experimentálne formáty, krátke kapitoly a pod. Okrem toho Daisy bola otravná, Billy bol sebec a Karen bola aj tak najlepšia. Once Gho…

Ja a audioknihy? Nikdy! Alebo žeby predsa...

Človek sa mení a podobne ako sa mení jeho knižný vkus, menia sa aj formáty kníh, ktoré číta. Prešla som takmer výhradne na elektronické knihy, z časti preto, lebo je to rýchle a z časti preto, lebo sa mi nechce na poštu. Okrem ekníh a desiatok eur, ktoré mesačne miniem na knihy do Rogera (môj Kindle Voyage), som sa dala aj na audioknihy. Áno, ja, ktorá hovorila, že beletria v takejto forme jej nevyhovuje, stratí sa v deji a tak podobne, som tento mesiac prečítala hneď 4. Tri z nich boli fakt super. A boli to horory. Takže okrem audiokníh čoraz viac prepadám aj hororu. Mám pocit, že je tam priama korelácia medzi tým čo sa deje v mojom "civilnom" živote a tým aké žánre mediálnej zábavy vyhľadávam. Veď s (prevažne) filmovými horormi som začala koketovať počas doktorandského, kedy som mala pocit, že nič ma nemôže vystrašiť viac ako to, čo momentálne žijem. Tak je to pravdepodobne aj teraz. Príšery, upíri či vražedné morské panny sú príjemnejšie ako dobrovoľná karanténa. Viem, vi…