Preskočiť na hlavný obsah

John Boyne na druhú

Chlapec v pásikavom pyžame
Príbeh o dvoch chlapcoch, ktorí sa narodili v jeden deň, takže by mohli byť vlastne dvojičky. Príbeh o dvoch chlapcoch, ktorí v rovnakom oblečení vyzerajú takmer rovnako. Len jeden je trochu vychudnutý. Príbeh o dvoch chlapcoch, ktorých rozdelil jeden plot, ktorý medzi nich postavila vojna a dospelí. Citlivo napísaný príbeh, ktorý hovorí o tom, že všetky deti sú rovnaké. Čo deti, všetci ľudia. Veď aj tie ploty si medzi seba staviame my...

Zostaň kde si, a potom odíď
Tentoraz si autor vybral obdobie prvej svetovej vojny. Rozprávačom príbehu je 9-ročný Alfie, ktorého otec sa ako jeden z prvých mužov prihlásil do vojenskej služby po vyhlásení 1. svetovej vojny. Alfie svoje rozprávanie začína na svoje piate narodeniny, keď vojna začala. Potom sa už stretávame s Alfiem ako deväťročným, žije už len s mamou, ktorá mu nechce nič o otcovi povedať. Alfie je presvedčený, že matka mu klame, myslí si, že jeho otec je mŕtvy. Pravda však môže byť ešte zraňujúcejšia...

Boyne sa znova na hrôzy vojny pozerá optikou malého chlapca a dokazuje tak nám dospelým, že deti vidia, chápu a vnímajú viac ako si my dokážeme pripustiť. Boynove rozprávanie je znova citlivé, aj keď sa musím priznať, že ma táto kniha nechytila až tak ako Chlapec. No aj napriek tomu si myslím, že deti by sa o hrôzach dvoch najväčších vojnových katastrof posledného storočia mali učiť z Boynových kníh. Namiesto suchých faktov a rokov (ktoré sú tiež potrebné, nehovorím, že nie) by sa vcítili do pocitov ich rovesníkov počas takýchto konfliktov a myslím si, že by im to do ich budúceho života dalo viac. Prinajmenšom, viac empatie voči druhým ľuďom. To však neznamená, že Boyna by mali čítať iba deti. Ako som už napísala vyššie, jeho texty majú silu otvoriť oči aj nám dospelým, pretože literatúra nie je pre deti a dospelých, chlapcov a dievčatá, ale pre tých, ktorí sú ochotní otvoriť svoje srdce a načúvať tomu, čo nám chce kniha povedať...

Do prečítania...

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Môj 2016

Rok 2016 bol najlepším rokom môjho života. Som si vedomá, že z hľadiska správ a svetových udalostí to nebolo dobré, ale pre mňa osobne bol rok 2016 skvelým, jedinečným a úžasným.
Začala som diplomovkou. To bol môj hlavný projekt v prvých mesiacoch roka. Bol to boj, naučila som sa veľa nielen o blogoch, ale aj sama o sebe. Popri usilovnej práci som pozerala The 100. Ako odmenu, väčšinou. V tomto období som sa zamilovala do piesní z muzikálu Hamilton a tiež som sa namotala na podcasty (*spoiler: v poslednom čase som sa odmotala). Po diplomovke prišlo na rad učenie sa na štátnice a príprava na prijímacie skúšky na doktorandské štúdium. Neraz som si kládla otázku na čo som sa to dala, keď som nevedela ani prihlášku vypísať... stáva sa aj lepším.
Niekedy na jar vyšla v slovenčine kniha Patricka Ness  The Rest of Us Just Live Here a moja GR reakcia na knihu sa dostala na jej obálku! Ešte stále sa z toho vytešujem a kniha ma v noci straší, lebo jej chrbát (a predná strana, ale ja vidím z p…

MOJE NAJ: Knihy 2016

Znova je tu, ten čas, keď sa začal nový rok a ja mám potrebu uzavrieť ten minulý kopou článkov o knihách, ktoré som v uplynulom roku prečítala. Pre rok 2016 som sa rozhodla pre top osem, nie pre napr. 16. Dôvodov je niekoľko, začínajúc tým, že som neprečítala veľa kníh, a určiť top 16 zo 66 sa mi zdalo priveľa. Druhým dôvodom bolo, že tento rok vo mne ostala tých kníh pomenej. O to sú však tieto lepšie :) TOP 8 roku 2016 je:
Crooked Kingdom by Leigh Bardugo - Posledná kniha, ktorú som v roku 2016 prečítala bola tým najlepším, čo som v minulom roku prečítala. Poradie kníh je skôr podľa toho ako som ich čítala, ale Crooked Kingdom sa mi čítalo a páčilo jednoznačne najviac. Kniha mala všetko čo mám rada: akciu, vzťahy, skvelé prepracované postavy, atmosféru, krásnu obálku, sarkazmus. A preto je, aj keď sa nehráme na favoritov, tým najlepším čo som v roku 2016 čítala. A keby len v minulom roku...We Should All Be Feminist by Chimamanda Ngozi Adichie - Táto kniha, myslím si, nepotrebuje žiad…

Sarah J. Maas: A Court of Mist and Fury

*Ide o recenziu druhej časti v sérii, preto článok obsahuje spoilery pre prvú časť. Článok obsahuje spoilery aj pre recenzovanú knihu, lebo som sa nevedela udržať na uzde. Čítajte na vlastné riziko.*

“I was not a pet, not a doll, not an animal.
I was a survivor, and I was strong.
I would not be weak, or helpless again
I would not, could not be broken. Tamed.”

Moja láska pre SJM a jej knihy nie je tajomstvom. Ešte aj moja mamina vie, ktoré knihy myslím ak spomeniem "tú sériu" (tak je u nás doma známa Throne of Glass séria). A ako správna fanúšička som sa pustila aj do čítania jej druhej série, ktorá má veľmi dlhý názov, preto ho napíšem len raz, potom budem používať skratku. Tou sériou je A Court of Thorns and Roses, inak známa ako ACOTAR.

Prvá kniha sa mi páčila. Aj recenziu som na ňu napísala. Kniha sa mi páčila aj keď hlavná hrdinka mi liezla na nervy, hlavný hrdina bol nezaujímavý, jeho priateľ, ale najmä záporák mali viac charizmy. Ale aj tak sa mi kniha páčila. Veľa vecí,…