Preskočiť na hlavný obsah

Marvel´s Daredevil

zdroj
Snažím sa nepísať o každom seriáli, na ktorom fičím. Lebo to by sa to tu muselo volať inak. Ale Daredevil je tak dobrý seriál, že to inak nešlo.

Premisu, myslím, poznajú všetci. Chlapec oslepne pri autonehode a jeho zvyšné zmysly sa znásobia. V dospelosti sa stane právnikom, aby pomáhal ľuďom zo svojej štvrte. A pomáham im aj inak, v noci sa mení na pomstiteľa, ktorý bojuje proti mafii a úžerníkom päsťami. Asi tak nejako.

V seriáli to však nezačne až tak zhurta. Daredevil nie je Daredevilom až do posledne epizódy. Sledujeme nielen ako sa z Matta stáva Daredevil, ale aj ako sa zo záporáka seriálu stáva Záporák. A to v podstate chceli obaja pre Hell´s Kitchen to isté. Len na to išli inak. Veľmi inak...

Prvá vec, ktorá je na seriáli skvelá sú scenáre. Najlepšiou epizódou je podľa mňa desiata (Nelson vs. Murdoch), v ktorej sa neobjaví veľa bojovania a akcie, ale stojí na dialógoch, monológoch a veľavravných momentoch ticha. A Charliem Coxovi bez trička... ale naspäť k veci. Scenáre sú naozaj dobré, poctivé a vidno, že scenáristi mali pri ich písaní víziu kam celý seriál smeruje. Druhou neodmysliteľnou súčasťou Daredevila je akcia. Bože, tá je tak super a efektne natočená (tým nechcem povedať, že násilie je pekné). Niečo ako "art of murder scene" pre seriál Hannibal. Každá minúta seriálu je presiaknutá temnotou a vnútornou ťažobou, ktoré sa nespájajú len s postavami, ale aj s prostredím. Daredevil sa tu berie vážne, nie ako istý film, ktorý pôsobí ako výsmech (a to nielen v súvislosti so seriálom).

zdroj
Seriálový Daredevil je surový, temný, vražedný, skvelo napísaný a fantasticky zahraný. Na čele s predstaviteľom hlavnej postavy Charlie Coxom (snažím sa nenapísať ako často chodí bez trička, ale nadá mi: často!!!...), ktorému na päty dýcha, a priznajme si veľakrát ho predbehne Vincent D´Onofrio, ktorého Wilson Fisk je proste geniálny. Ide o komplexnú postavu, a ukážku toho, že v Daredevilovi nie je nikto čierny alebo biely, dobrý alebo zlý. Nikto...

Sekundujú im Deborah Ann Woll (True Blood) či Elden Henson (Pollux z prvej Drozdajky). Hudbu zložil John Paesano (moje obľúbené score z Maze Runnera).

Daredevil je osviežením v čase, keď ešte aj Arrow na novú sezónu ohlásil, že už nebude takým temným, ako dôsledok úspechu odľahčených kúskov akými je The Flash alebo Avengers filmy či Guardians of the Galaxy. Na druhej strane, Daredevil nie je seriálom "obyčajnej" televíznej stanice, takže si toho môže dovoliť viac. A ja som mu za to veľmi vďačná...

Do pozerania...


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Môj 2016

Rok 2016 bol najlepším rokom môjho života. Som si vedomá, že z hľadiska správ a svetových udalostí to nebolo dobré, ale pre mňa osobne bol rok 2016 skvelým, jedinečným a úžasným.
Začala som diplomovkou. To bol môj hlavný projekt v prvých mesiacoch roka. Bol to boj, naučila som sa veľa nielen o blogoch, ale aj sama o sebe. Popri usilovnej práci som pozerala The 100. Ako odmenu, väčšinou. V tomto období som sa zamilovala do piesní z muzikálu Hamilton a tiež som sa namotala na podcasty (*spoiler: v poslednom čase som sa odmotala). Po diplomovke prišlo na rad učenie sa na štátnice a príprava na prijímacie skúšky na doktorandské štúdium. Neraz som si kládla otázku na čo som sa to dala, keď som nevedela ani prihlášku vypísať... stáva sa aj lepším.
Niekedy na jar vyšla v slovenčine kniha Patricka Ness  The Rest of Us Just Live Here a moja GR reakcia na knihu sa dostala na jej obálku! Ešte stále sa z toho vytešujem a kniha ma v noci straší, lebo jej chrbát (a predná strana, ale ja vidím z p…

MOJE NAJ: Knihy 2016

Znova je tu, ten čas, keď sa začal nový rok a ja mám potrebu uzavrieť ten minulý kopou článkov o knihách, ktoré som v uplynulom roku prečítala. Pre rok 2016 som sa rozhodla pre top osem, nie pre napr. 16. Dôvodov je niekoľko, začínajúc tým, že som neprečítala veľa kníh, a určiť top 16 zo 66 sa mi zdalo priveľa. Druhým dôvodom bolo, že tento rok vo mne ostala tých kníh pomenej. O to sú však tieto lepšie :) TOP 8 roku 2016 je:
Crooked Kingdom by Leigh Bardugo - Posledná kniha, ktorú som v roku 2016 prečítala bola tým najlepším, čo som v minulom roku prečítala. Poradie kníh je skôr podľa toho ako som ich čítala, ale Crooked Kingdom sa mi čítalo a páčilo jednoznačne najviac. Kniha mala všetko čo mám rada: akciu, vzťahy, skvelé prepracované postavy, atmosféru, krásnu obálku, sarkazmus. A preto je, aj keď sa nehráme na favoritov, tým najlepším čo som v roku 2016 čítala. A keby len v minulom roku...We Should All Be Feminist by Chimamanda Ngozi Adichie - Táto kniha, myslím si, nepotrebuje žiad…

Sarah J. Maas: A Court of Mist and Fury

*Ide o recenziu druhej časti v sérii, preto článok obsahuje spoilery pre prvú časť. Článok obsahuje spoilery aj pre recenzovanú knihu, lebo som sa nevedela udržať na uzde. Čítajte na vlastné riziko.*

“I was not a pet, not a doll, not an animal.
I was a survivor, and I was strong.
I would not be weak, or helpless again
I would not, could not be broken. Tamed.”

Moja láska pre SJM a jej knihy nie je tajomstvom. Ešte aj moja mamina vie, ktoré knihy myslím ak spomeniem "tú sériu" (tak je u nás doma známa Throne of Glass séria). A ako správna fanúšička som sa pustila aj do čítania jej druhej série, ktorá má veľmi dlhý názov, preto ho napíšem len raz, potom budem používať skratku. Tou sériou je A Court of Thorns and Roses, inak známa ako ACOTAR.

Prvá kniha sa mi páčila. Aj recenziu som na ňu napísala. Kniha sa mi páčila aj keď hlavná hrdinka mi liezla na nervy, hlavný hrdina bol nezaujímavý, jeho priateľ, ale najmä záporák mali viac charizmy. Ale aj tak sa mi kniha páčila. Veľa vecí,…