Preskočiť na hlavný obsah

O načasovaní a hodnotení. Zamyslenie #2

zdroj
Už druhé zamyslenie v pomerne krátkom čase. Že sa mi v tomto počasí nezavarí mozog... Ale o čom som to chcela. Jáj, o načasovaní. Konkrétne o dobrom, resp. správnom načasovaní prečítania niektorých kníh. Lebo sú tituly, ktoré som čítala v tom správnom čase a s časovým a emocionálnym odstupom si uvedomujem, že dnes by som tej knihe nedala 5 alebo 4 hviezdičky. Ale v momente čítania a dočítania som knihu ohodnotila na 4(5) hviezdičiek. Pretože to ako knihu hodnotím ovplyvňuje veľmi veľa faktorov. Napríklad v akej nálade som ja, koľko času môžem venovať čítaniu, či je mi postava sympatická, resp. či vo mne vyvoláva nejaké pocity, či knihu prečítam "na jeden šup" alebo to ide ako v lete na saniach. Všeobecne mám tendenciu prilepšovať hodnotenie ak sa kniha číta ľahko a rýchlo. Viem, že to nie je správne. Ale niečo vo mne to proste tak cíti. Áno, hodnotenie kníh je, aspoň v mojom prípade, veľmi pocitová záležitosť. Dokonca aj pri knihách, ktoré musím prečítať do školy. Lebo v konečnom dôsledku, aj keď sa na knihy snažíte pozerať čo najobjektívnejšie, vždy sa do hodnotenia vkradnú všetky faktory (a aj viac), ktoré som vymenovala vyššie.

zdroj
Mám pocit, že som pomerne odbočila. Pôvodne som chcela o správnom načasovaní prečítania kníh. Budem hovoriť o nedávnej minulosti. Napr. Golden Son som po 1. kapitole odložila na celý týždeň. Nevadilo mi to, vedela som, že by som nevedela na knihu sústrediť. Po týždni som ju prečítala za 3 dni. Scorch Trials som si vybrala hneď po prečítaní GS. Bola som v dystopickom móde. A tiež som ju prečítala pomerne rýchlo. Po ST som teda siahla po poslednom diele série Maze Runner, Death Cure, a to som nemala robiť. Lebo po 3 dystópiách (pred GS som prečítala Red Rising) som už bola prejedená všetkou tou revolúciou a revoltou. A kniha ma nebavila. Keď sa na tento mini príbeh spätne pozriem, mohla som si to načasovať trochu lepšie. Veľa kníh jedného žánru za sebou mi nerobí dobre. Stalo sa mi to aj pri prečítaní 3 detektívok (takmer) za sebou. Možno by som si knihy užila viac ak by som ich "preložila" niečím iným, resp. preložila knihou, ktorá ma bavila. Pozitívna energia je nákazlivá. Ťažko povedať. Určite to však nezáleží len od toho kedy a po čom danú knihu prečítam.

Za správne načasovanie považujem napríklad keď som čítala Beginning of Everything. Viem, že tá kniha nie je dokonalá, ale bola práve v tom čase presne tou knihou, ktorú som potrebovala. Podobne je na tom aj Anna and The French Kiss. Pri tomto titule som si "dobré načasovanie" uvedomila, keď som čítala druhý diel, Lola and The Boy Next Door, ktorý ma veľmi nenadchol. Ale zase, nie všetky knihy v sérii sa mi musia páčiť rovnako. Môj prvý Green, Looking for Alaska, bude mojim naj Greenom. Hneď po Alaske som prečíta TFIOS. Obom knihám som dala rovnaké hodnotenie, 5 hviezdičiek. Odkedy som knihy prečítala prešlo už veľa času, ja som si prečítala a pozrela veľa recenzií, a dnes by som TFIOS dala nižšie hodnotenie. No keď som knihu prečítala, prišla mi na päť hviezdičiek.

zdroj
Môžete argumentovať tým, že by som si vyššie menované knihy mala prečítať znova a potom by som mohla hovoriť o zmene hodnotenia. Napísala som to už viackrát: Ja knihy čítam raz. Väčšinou. Je niekoľko výnimiek z tohto pravidla, ale všeobecne to nerobím. Neviem, proste je na svete toľko kníh, ktoré si chcem (musím) prečítať, preto sa venujem radšej im ako niečomu čo som už prečítala. Aj keď, nikdy nehovor nikdy.

Čo týmto chcela autorka povedať? Že čítanie a hodnotenie kníh je pre ňu v prvom rade emotívna a subjektívna záležitosť. (A že o sebe rada píše v tretej osobe). Niekedy motyka vystrelí a niekedy si ňou tak akurát zatne do nohy...

Teraz keď som si na túto tému konečne usporiadala myšlienky, mohla by som si už dať pozor a neprejesť sa žánrom, autorom a pod. No ale stále to bude AJ o správnom čase a správnom mieste. Ako vlastne všetko v živote.

Do prečítania...


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Môj 2016

Rok 2016 bol najlepším rokom môjho života. Som si vedomá, že z hľadiska správ a svetových udalostí to nebolo dobré, ale pre mňa osobne bol rok 2016 skvelým, jedinečným a úžasným.
Začala som diplomovkou. To bol môj hlavný projekt v prvých mesiacoch roka. Bol to boj, naučila som sa veľa nielen o blogoch, ale aj sama o sebe. Popri usilovnej práci som pozerala The 100. Ako odmenu, väčšinou. V tomto období som sa zamilovala do piesní z muzikálu Hamilton a tiež som sa namotala na podcasty (*spoiler: v poslednom čase som sa odmotala). Po diplomovke prišlo na rad učenie sa na štátnice a príprava na prijímacie skúšky na doktorandské štúdium. Neraz som si kládla otázku na čo som sa to dala, keď som nevedela ani prihlášku vypísať... stáva sa aj lepším.
Niekedy na jar vyšla v slovenčine kniha Patricka Ness  The Rest of Us Just Live Here a moja GR reakcia na knihu sa dostala na jej obálku! Ešte stále sa z toho vytešujem a kniha ma v noci straší, lebo jej chrbát (a predná strana, ale ja vidím z p…

MOJE NAJ: Knihy 2016

Znova je tu, ten čas, keď sa začal nový rok a ja mám potrebu uzavrieť ten minulý kopou článkov o knihách, ktoré som v uplynulom roku prečítala. Pre rok 2016 som sa rozhodla pre top osem, nie pre napr. 16. Dôvodov je niekoľko, začínajúc tým, že som neprečítala veľa kníh, a určiť top 16 zo 66 sa mi zdalo priveľa. Druhým dôvodom bolo, že tento rok vo mne ostala tých kníh pomenej. O to sú však tieto lepšie :) TOP 8 roku 2016 je:
Crooked Kingdom by Leigh Bardugo - Posledná kniha, ktorú som v roku 2016 prečítala bola tým najlepším, čo som v minulom roku prečítala. Poradie kníh je skôr podľa toho ako som ich čítala, ale Crooked Kingdom sa mi čítalo a páčilo jednoznačne najviac. Kniha mala všetko čo mám rada: akciu, vzťahy, skvelé prepracované postavy, atmosféru, krásnu obálku, sarkazmus. A preto je, aj keď sa nehráme na favoritov, tým najlepším čo som v roku 2016 čítala. A keby len v minulom roku...We Should All Be Feminist by Chimamanda Ngozi Adichie - Táto kniha, myslím si, nepotrebuje žiad…

Sarah J. Maas: A Court of Mist and Fury

*Ide o recenziu druhej časti v sérii, preto článok obsahuje spoilery pre prvú časť. Článok obsahuje spoilery aj pre recenzovanú knihu, lebo som sa nevedela udržať na uzde. Čítajte na vlastné riziko.*

“I was not a pet, not a doll, not an animal.
I was a survivor, and I was strong.
I would not be weak, or helpless again
I would not, could not be broken. Tamed.”

Moja láska pre SJM a jej knihy nie je tajomstvom. Ešte aj moja mamina vie, ktoré knihy myslím ak spomeniem "tú sériu" (tak je u nás doma známa Throne of Glass séria). A ako správna fanúšička som sa pustila aj do čítania jej druhej série, ktorá má veľmi dlhý názov, preto ho napíšem len raz, potom budem používať skratku. Tou sériou je A Court of Thorns and Roses, inak známa ako ACOTAR.

Prvá kniha sa mi páčila. Aj recenziu som na ňu napísala. Kniha sa mi páčila aj keď hlavná hrdinka mi liezla na nervy, hlavný hrdina bol nezaujímavý, jeho priateľ, ale najmä záporák mali viac charizmy. Ale aj tak sa mi kniha páčila. Veľa vecí,…