Preskočiť na hlavný obsah

Povinné čítanie. Zamyslenie #3

*Autorka chápe pojem povinné čítanie ako knihy, ktoré musela prečítať do školy (základnej, strednej, vysokej)*

Študujem literatúru, takže sa povinnému čítaniu nevyhnem. Ale musím sa priznať, ja som ho čítala aj na strednej. Teda okrem Chrámu matky božej (vtedy sme ešte nevedeli, že naša slovenčinárka na povinnom čítaní bazíruje) a Domu v stráni (lebo na ten nejako zabudla). Ak ste stálym čitateľom tohto blogu, tak informácia, že Kto chytá v žite je moja obľúbená kniha, nebude pre vás nová. Neviem, však či som spomínala, že som ju čítala ešte predtým ako som ju musela čítať do školy. Okrem mojej najobľúbenejšej knihy jej patrí aj čestná pozícia ako moja šťastná kniha (o tom niekedy inokedy).
zdroj

Viac povinného čítania zo strednej si nepamätám. Nejako sa vo mne nezachovala spomienka na ich prečítanie (to bolo ešte predtým ako som objavila GoodReads, ak vôbec vtedy existovalo). Na bakalári som si osvojila mentalitu, že ak z toho nie je seminárka, tak mi stačí obsah. Bože, ako by som sa teraz prefackala. Najmä, keď za posledný rok (1.ročník magistra) som objavila vďaka povinnému čítaniu na literatúru niekoľko kníh, ktoré sa prebojovali do mojej topky. Tatarkove Rozhovory bez konca sú jednoducho úžasné. Ale Tatarku som mala rada aj predtým. Jeho Démona súhlasu som čítala na jednu seminárku a odvtedy je Tatarka mojím obľúbeným slovenským autorom. Aj Slobodu som objavila už na bakalári, lebo som ho musela čítať, aby som dostala známku zo skúšky do aisu. Rubato obsahuje jednu z najkrajších pasáží o žene a jej "spoločenskej funkcii", akú som kedy čítala. A Rozum na druhýkrát bol ešte lepší ako na prvé prečítanie. (Tiež mi asi pomohlo, že som musela o Slobodovi napísať desaťstranovú seminárku, takže teraz o ňom viem aj veci, ktoré by som možno nevedela/nemusela vedieť, ale zase nechápem ho o nič viac ako predtým).

Vďaka svetovej detskej literatúre som objavila Johna Boyna. Chlapec v pásikavom pyžame je krásny, citlivý a dôležitý! Kate DeCamillo bola na mojom radare už dlhšie, ale Flora a Odyseus sa dostali na rad práve vďaka tomuto predmetu. Podobne je na tom aj Ray Bradbury. Zlaté jablká slnka, no najmä poviedka Chodec, patria tiež medzi moje obľúbené povinné čítanie.

Povinná literatúra je ako všetko ostatné knižné: veľmi subjektívne. Niekedy ju nemusíte prečítať, inokedy sa ju musíte doslova nadrviť (najmä keď ste na odbore len 2). Každopádne, aj medzi ňou sa nájdu knihy, ktoré vám budú imponovať a aj také, ktorých prečítanie radšej vytesníte z pamäte. No ja som vďaka nej našla niekoľko skvelých kníh, ktoré odporúčam kade chodím a dovolím si povedať, že k väčšine by som sa asi nikdy nedostala. Spread the love! 

*o TOP 5 knihách, ktoré som čítala do školy nájdete viac TU*

Ako ste na tom vy s povinným čítaním? Ste kamaráti alebo sa z ďaleka obchádzate?

Do prečítania...

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Naj knihy 2017

Tento zoznam créme de la créme kníh, ktoré som prečítala v roku 2017 by sa mohol volať aj:
Patrick Ness, Star Wars a to ostatné!  Možno je trochu prehnané, aby som mala medzi top knihami hneď 20% prečítaných kníh, ale toto je môj zoznam, takže to bude 10 kníh (za rok som prečítala 50, na chlp som splnila svoju goodreads challenge).

Language of ThornsV prvom rade, toto je veľmi pekná kniha. Ale čo je ešte dôležitejšie, nie je to len tak nejaké doplnenie Grisha sveta. Každá "rozprávka" má isté posolstvo, a verte mi, vo väčšine prípadov to nie je také jednoznačné ako by sa od retellingu mohlo zdať. A spomínala som, že je to krásna kniha?


History is All You Left MePrvá časť tejto knihy je dokonalá, škoda, že tá druhá to tej prvej trochu kazí. Ale nevadí. Lebo toto bola jedna z najkrajších kníh o odpustení, láske a medziľudských vzťahoch, akú si pamätám, že som čítala. A bol to taký silný zážitok, že sa bojím čítať od Silveru niečo iné... píše týždeň po tom ako si objednala They bo…

Môj 2017

OMG, where to start?
Rok 2017 bol jedným slovom... dobre, tak viacerými slovami, rokom prvých vecí - prvé more, prvá zahraničná konferencia, prvé stretnutie so zahraničným autorom, prvýkrát som bola svedkyňou na svadbe. A pretože mám väčšinu týchto udalostí fotograficky zdokumentovanú (zo stretnutia s Patrickom Nessom mám zdokumentovanú každú sekundu, lebo mám skvelú kamošku:), a tiež sa hovorí, že obraz povie viac ako tisíc slov, tak tu to je. My 2017 in pictures!
V januári som si spravila radosť novou čítačkou a investovala som do muža svojho života, Amazon Kindle Voyage, ktorý dostal meno Roger (lebo som si myslela, že je to Voyager...).

Koncom marca som bola v Bratislave a stretla som Patricka Nessa! Najlepší deň nielen uplynulého roku, ale vôbec!
Keď už bol človek v tej Bratislave, v Martinuse a mal peniaze... :)


Najcennejšie poklady!
Začiatkom mája som bola na konferencii v Poľsku, úplne na severe pri mori. Moje prvé more v živote! 
S Rogerom sme prednášali o reality TV.…

Big Wrap Up! So I´m back....

Fúha, long time no see. Nemyslite si, že som na blog zabudla, ale škola, škola a škola boli tento polrok naozaj priotitou číslo 1 (aj keď to tak častokrát asi úplne nebolo, no keď som mala stále na rozume čo mi ešte treba spraviť, prečítať, napísať, na blog som buď po á, nepomyslela, alebo po bé, nechcela som si aj sem prenášať ten ťaživý pocit, že niečo musím). Posledné týždne som odovzdala minimovku, odučila posledné semináre, pozerala Čiaru, bola chorá, u lekára a niečo som čítala. A idú Vianoce a tento čas sa snažím venovať rodine. Tento víkend som mamine konečne pomohla s pečením a práve som po vyše dvoch týždňoch žehlila... prečo som si myslela, že 3 košele do týždňa sú dobrý nápad? 

Ale pekne poporiadku. Do 50 kníh mi treba prečítať ešte 2, no dala som do tohto článku aj knihy, ktoré som prečítala do dnešného dátumu (20.12.2017). Takže shall we begin?
Reading Wrap Up (august, september, október, november, čiastočne december) Lars Kepler – Ihrisko 2* Greg Rucka – Guardians of the…