Preskočiť na hlavný obsah

Povinné čítanie. Zamyslenie #3

*Autorka chápe pojem povinné čítanie ako knihy, ktoré musela prečítať do školy (základnej, strednej, vysokej)*

Študujem literatúru, takže sa povinnému čítaniu nevyhnem. Ale musím sa priznať, ja som ho čítala aj na strednej. Teda okrem Chrámu matky božej (vtedy sme ešte nevedeli, že naša slovenčinárka na povinnom čítaní bazíruje) a Domu v stráni (lebo na ten nejako zabudla). Ak ste stálym čitateľom tohto blogu, tak informácia, že Kto chytá v žite je moja obľúbená kniha, nebude pre vás nová. Neviem, však či som spomínala, že som ju čítala ešte predtým ako som ju musela čítať do školy. Okrem mojej najobľúbenejšej knihy jej patrí aj čestná pozícia ako moja šťastná kniha (o tom niekedy inokedy).
zdroj

Viac povinného čítania zo strednej si nepamätám. Nejako sa vo mne nezachovala spomienka na ich prečítanie (to bolo ešte predtým ako som objavila GoodReads, ak vôbec vtedy existovalo). Na bakalári som si osvojila mentalitu, že ak z toho nie je seminárka, tak mi stačí obsah. Bože, ako by som sa teraz prefackala. Najmä, keď za posledný rok (1.ročník magistra) som objavila vďaka povinnému čítaniu na literatúru niekoľko kníh, ktoré sa prebojovali do mojej topky. Tatarkove Rozhovory bez konca sú jednoducho úžasné. Ale Tatarku som mala rada aj predtým. Jeho Démona súhlasu som čítala na jednu seminárku a odvtedy je Tatarka mojím obľúbeným slovenským autorom. Aj Slobodu som objavila už na bakalári, lebo som ho musela čítať, aby som dostala známku zo skúšky do aisu. Rubato obsahuje jednu z najkrajších pasáží o žene a jej "spoločenskej funkcii", akú som kedy čítala. A Rozum na druhýkrát bol ešte lepší ako na prvé prečítanie. (Tiež mi asi pomohlo, že som musela o Slobodovi napísať desaťstranovú seminárku, takže teraz o ňom viem aj veci, ktoré by som možno nevedela/nemusela vedieť, ale zase nechápem ho o nič viac ako predtým).

Vďaka svetovej detskej literatúre som objavila Johna Boyna. Chlapec v pásikavom pyžame je krásny, citlivý a dôležitý! Kate DeCamillo bola na mojom radare už dlhšie, ale Flora a Odyseus sa dostali na rad práve vďaka tomuto predmetu. Podobne je na tom aj Ray Bradbury. Zlaté jablká slnka, no najmä poviedka Chodec, patria tiež medzi moje obľúbené povinné čítanie.

Povinná literatúra je ako všetko ostatné knižné: veľmi subjektívne. Niekedy ju nemusíte prečítať, inokedy sa ju musíte doslova nadrviť (najmä keď ste na odbore len 2). Každopádne, aj medzi ňou sa nájdu knihy, ktoré vám budú imponovať a aj také, ktorých prečítanie radšej vytesníte z pamäte. No ja som vďaka nej našla niekoľko skvelých kníh, ktoré odporúčam kade chodím a dovolím si povedať, že k väčšine by som sa asi nikdy nedostala. Spread the love! 

*o TOP 5 knihách, ktoré som čítala do školy nájdete viac TU*

Ako ste na tom vy s povinným čítaním? Ste kamaráti alebo sa z ďaleka obchádzate?

Do prečítania...

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Top 5 .... it´s been a minute

Ahojte!Nemyslím, že má zmysel sa tu ospravedlňovať a vypisovať, prečo som tu bolo v poslednom čase, dobre pol roka, ticho. Na instagrame som aktívna skoro stále, and I might have a problem, ale na dlhšie formy nebolo možno ani nie času, ale energie. Takže tu nebude ani extra veľké zhrnutie. Lebo na to asi nikto nie je zvedavý. Ale predsa len, od januára som prečítala niekoľko, slovom päť, zaujímavých kníh a ide naozaj o eklektickú zmesku.
Powers of a Girl Kniha o marvelovských superhrdinkách (nielen) pre dievčatká. Ja som si ju náramne užila, mám chuť ju kúpiť každému malému dievčatku v mojej širšej rodine, lebo je plná inšpiratívnych žien, múdrych báb a krásnych kresieb. Najkrajšia kniha, akú vlastním.

Mama milovala Gabčíka Prečítala som obe autorkine knihy, ale táto bola taká literárnejšia. Čo napíšem teraz bude znieť hrozne, ale neboli to len spomienky, linka o vzťahu s Gabčíkom je fiktívna, a to knihe podľa mňa pomohlo, pretože nebola len kronikou spomienok, ale bolo tam aj niečo li…

June Wrap Up

V júni som prečítala 15! kníh.

Nepýtajte sa ma, ako som to urobila. Proste som čítala. (Takmer) vždy a všade. A človek chytí slinu. Najmä ak je čítanie jeho primárnym únikom z reality. A tiež, čítala som vždy a stále.

Prečítala som skvelé knihy, inšpiratívne knihy, ale aj také, na ktoré som (radšej) zabudla.

Dievča z atramentu a hviezd - MG so zaujímavým námetom, ale bez presahu k vyšším vekovým kategóriám. Ale bol to presne ten typ knihy, ktorý ma naštartoval v čítaní.Thrawn: Alliances - Môj najobľúbenejší modrý mimozemšťan a najdesivejší SW záporák. Na rozdiel od jednotky druhý diel nepotreboval žiadny čas na rozbeh, fičal od prvej stránky. Malo to tempo a zaujímavý koncept a ja sa neviem dočkať tretieho dielu.Daisy Jones & The Six - TJR proste nie je pre mňa. Ani Evelyn ma nejako extra neohúrila a toto išlo absolútne mimo mňa. Ja proste nie som na experimentálne formáty, krátke kapitoly a pod. Okrem toho Daisy bola otravná, Billy bol sebec a Karen bola aj tak najlepšia. Once Gho…

Ja a audioknihy? Nikdy! Alebo žeby predsa...

Človek sa mení a podobne ako sa mení jeho knižný vkus, menia sa aj formáty kníh, ktoré číta. Prešla som takmer výhradne na elektronické knihy, z časti preto, lebo je to rýchle a z časti preto, lebo sa mi nechce na poštu. Okrem ekníh a desiatok eur, ktoré mesačne miniem na knihy do Rogera (môj Kindle Voyage), som sa dala aj na audioknihy. Áno, ja, ktorá hovorila, že beletria v takejto forme jej nevyhovuje, stratí sa v deji a tak podobne, som tento mesiac prečítala hneď 4. Tri z nich boli fakt super. A boli to horory. Takže okrem audiokníh čoraz viac prepadám aj hororu. Mám pocit, že je tam priama korelácia medzi tým čo sa deje v mojom "civilnom" živote a tým aké žánre mediálnej zábavy vyhľadávam. Veď s (prevažne) filmovými horormi som začala koketovať počas doktorandského, kedy som mala pocit, že nič ma nemôže vystrašiť viac ako to, čo momentálne žijem. Tak je to pravdepodobne aj teraz. Príšery, upíri či vražedné morské panny sú príjemnejšie ako dobrovoľná karanténa. Viem, vi…