Preskočiť na hlavný obsah

Povinné čítanie. Zamyslenie #3

*Autorka chápe pojem povinné čítanie ako knihy, ktoré musela prečítať do školy (základnej, strednej, vysokej)*

Študujem literatúru, takže sa povinnému čítaniu nevyhnem. Ale musím sa priznať, ja som ho čítala aj na strednej. Teda okrem Chrámu matky božej (vtedy sme ešte nevedeli, že naša slovenčinárka na povinnom čítaní bazíruje) a Domu v stráni (lebo na ten nejako zabudla). Ak ste stálym čitateľom tohto blogu, tak informácia, že Kto chytá v žite je moja obľúbená kniha, nebude pre vás nová. Neviem, však či som spomínala, že som ju čítala ešte predtým ako som ju musela čítať do školy. Okrem mojej najobľúbenejšej knihy jej patrí aj čestná pozícia ako moja šťastná kniha (o tom niekedy inokedy).
zdroj

Viac povinného čítania zo strednej si nepamätám. Nejako sa vo mne nezachovala spomienka na ich prečítanie (to bolo ešte predtým ako som objavila GoodReads, ak vôbec vtedy existovalo). Na bakalári som si osvojila mentalitu, že ak z toho nie je seminárka, tak mi stačí obsah. Bože, ako by som sa teraz prefackala. Najmä, keď za posledný rok (1.ročník magistra) som objavila vďaka povinnému čítaniu na literatúru niekoľko kníh, ktoré sa prebojovali do mojej topky. Tatarkove Rozhovory bez konca sú jednoducho úžasné. Ale Tatarku som mala rada aj predtým. Jeho Démona súhlasu som čítala na jednu seminárku a odvtedy je Tatarka mojím obľúbeným slovenským autorom. Aj Slobodu som objavila už na bakalári, lebo som ho musela čítať, aby som dostala známku zo skúšky do aisu. Rubato obsahuje jednu z najkrajších pasáží o žene a jej "spoločenskej funkcii", akú som kedy čítala. A Rozum na druhýkrát bol ešte lepší ako na prvé prečítanie. (Tiež mi asi pomohlo, že som musela o Slobodovi napísať desaťstranovú seminárku, takže teraz o ňom viem aj veci, ktoré by som možno nevedela/nemusela vedieť, ale zase nechápem ho o nič viac ako predtým).

Vďaka svetovej detskej literatúre som objavila Johna Boyna. Chlapec v pásikavom pyžame je krásny, citlivý a dôležitý! Kate DeCamillo bola na mojom radare už dlhšie, ale Flora a Odyseus sa dostali na rad práve vďaka tomuto predmetu. Podobne je na tom aj Ray Bradbury. Zlaté jablká slnka, no najmä poviedka Chodec, patria tiež medzi moje obľúbené povinné čítanie.

Povinná literatúra je ako všetko ostatné knižné: veľmi subjektívne. Niekedy ju nemusíte prečítať, inokedy sa ju musíte doslova nadrviť (najmä keď ste na odbore len 2). Každopádne, aj medzi ňou sa nájdu knihy, ktoré vám budú imponovať a aj také, ktorých prečítanie radšej vytesníte z pamäte. No ja som vďaka nej našla niekoľko skvelých kníh, ktoré odporúčam kade chodím a dovolím si povedať, že k väčšine by som sa asi nikdy nedostala. Spread the love! 

*o TOP 5 knihách, ktoré som čítala do školy nájdete viac TU*

Ako ste na tom vy s povinným čítaním? Ste kamaráti alebo sa z ďaleka obchádzate?

Do prečítania...

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Môj 2016

Rok 2016 bol najlepším rokom môjho života. Som si vedomá, že z hľadiska správ a svetových udalostí to nebolo dobré, ale pre mňa osobne bol rok 2016 skvelým, jedinečným a úžasným.
Začala som diplomovkou. To bol môj hlavný projekt v prvých mesiacoch roka. Bol to boj, naučila som sa veľa nielen o blogoch, ale aj sama o sebe. Popri usilovnej práci som pozerala The 100. Ako odmenu, väčšinou. V tomto období som sa zamilovala do piesní z muzikálu Hamilton a tiež som sa namotala na podcasty (*spoiler: v poslednom čase som sa odmotala). Po diplomovke prišlo na rad učenie sa na štátnice a príprava na prijímacie skúšky na doktorandské štúdium. Neraz som si kládla otázku na čo som sa to dala, keď som nevedela ani prihlášku vypísať... stáva sa aj lepším.
Niekedy na jar vyšla v slovenčine kniha Patricka Ness  The Rest of Us Just Live Here a moja GR reakcia na knihu sa dostala na jej obálku! Ešte stále sa z toho vytešujem a kniha ma v noci straší, lebo jej chrbát (a predná strana, ale ja vidím z p…

MOJE NAJ: Knihy 2016

Znova je tu, ten čas, keď sa začal nový rok a ja mám potrebu uzavrieť ten minulý kopou článkov o knihách, ktoré som v uplynulom roku prečítala. Pre rok 2016 som sa rozhodla pre top osem, nie pre napr. 16. Dôvodov je niekoľko, začínajúc tým, že som neprečítala veľa kníh, a určiť top 16 zo 66 sa mi zdalo priveľa. Druhým dôvodom bolo, že tento rok vo mne ostala tých kníh pomenej. O to sú však tieto lepšie :) TOP 8 roku 2016 je:
Crooked Kingdom by Leigh Bardugo - Posledná kniha, ktorú som v roku 2016 prečítala bola tým najlepším, čo som v minulom roku prečítala. Poradie kníh je skôr podľa toho ako som ich čítala, ale Crooked Kingdom sa mi čítalo a páčilo jednoznačne najviac. Kniha mala všetko čo mám rada: akciu, vzťahy, skvelé prepracované postavy, atmosféru, krásnu obálku, sarkazmus. A preto je, aj keď sa nehráme na favoritov, tým najlepším čo som v roku 2016 čítala. A keby len v minulom roku...We Should All Be Feminist by Chimamanda Ngozi Adichie - Táto kniha, myslím si, nepotrebuje žiad…

Sarah J. Maas: A Court of Mist and Fury

*Ide o recenziu druhej časti v sérii, preto článok obsahuje spoilery pre prvú časť. Článok obsahuje spoilery aj pre recenzovanú knihu, lebo som sa nevedela udržať na uzde. Čítajte na vlastné riziko.*

“I was not a pet, not a doll, not an animal.
I was a survivor, and I was strong.
I would not be weak, or helpless again
I would not, could not be broken. Tamed.”


Moja láska pre SJM a jej knihy nie je tajomstvom. Ešte aj moja mamina vie, ktoré knihy myslím ak spomeniem "tú sériu" (tak je u nás doma známa Throne of Glass séria). A ako správna fanúšička som sa pustila aj do čítania jej druhej série, ktorá má veľmi dlhý názov, preto ho napíšem len raz, potom budem používať skratku. Tou sériou je A Court of Thorns and Roses, inak známa ako ACOTAR.

Prvá kniha sa mi páčila. Aj recenziu som na ňu napísala. Kniha sa mi páčila aj keď hlavná hrdinka mi liezla na nervy, hlavný hrdina bol nezaujímavý, jeho priateľ, ale najmä záporák mali viac charizmy. Ale aj tak sa mi kniha páčila. Veľa vecí,…