Preskočiť na hlavný obsah

Povinné čítanie. Zamyslenie #3

*Autorka chápe pojem povinné čítanie ako knihy, ktoré musela prečítať do školy (základnej, strednej, vysokej)*

Študujem literatúru, takže sa povinnému čítaniu nevyhnem. Ale musím sa priznať, ja som ho čítala aj na strednej. Teda okrem Chrámu matky božej (vtedy sme ešte nevedeli, že naša slovenčinárka na povinnom čítaní bazíruje) a Domu v stráni (lebo na ten nejako zabudla). Ak ste stálym čitateľom tohto blogu, tak informácia, že Kto chytá v žite je moja obľúbená kniha, nebude pre vás nová. Neviem, však či som spomínala, že som ju čítala ešte predtým ako som ju musela čítať do školy. Okrem mojej najobľúbenejšej knihy jej patrí aj čestná pozícia ako moja šťastná kniha (o tom niekedy inokedy).
zdroj

Viac povinného čítania zo strednej si nepamätám. Nejako sa vo mne nezachovala spomienka na ich prečítanie (to bolo ešte predtým ako som objavila GoodReads, ak vôbec vtedy existovalo). Na bakalári som si osvojila mentalitu, že ak z toho nie je seminárka, tak mi stačí obsah. Bože, ako by som sa teraz prefackala. Najmä, keď za posledný rok (1.ročník magistra) som objavila vďaka povinnému čítaniu na literatúru niekoľko kníh, ktoré sa prebojovali do mojej topky. Tatarkove Rozhovory bez konca sú jednoducho úžasné. Ale Tatarku som mala rada aj predtým. Jeho Démona súhlasu som čítala na jednu seminárku a odvtedy je Tatarka mojím obľúbeným slovenským autorom. Aj Slobodu som objavila už na bakalári, lebo som ho musela čítať, aby som dostala známku zo skúšky do aisu. Rubato obsahuje jednu z najkrajších pasáží o žene a jej "spoločenskej funkcii", akú som kedy čítala. A Rozum na druhýkrát bol ešte lepší ako na prvé prečítanie. (Tiež mi asi pomohlo, že som musela o Slobodovi napísať desaťstranovú seminárku, takže teraz o ňom viem aj veci, ktoré by som možno nevedela/nemusela vedieť, ale zase nechápem ho o nič viac ako predtým).

Vďaka svetovej detskej literatúre som objavila Johna Boyna. Chlapec v pásikavom pyžame je krásny, citlivý a dôležitý! Kate DeCamillo bola na mojom radare už dlhšie, ale Flora a Odyseus sa dostali na rad práve vďaka tomuto predmetu. Podobne je na tom aj Ray Bradbury. Zlaté jablká slnka, no najmä poviedka Chodec, patria tiež medzi moje obľúbené povinné čítanie.

Povinná literatúra je ako všetko ostatné knižné: veľmi subjektívne. Niekedy ju nemusíte prečítať, inokedy sa ju musíte doslova nadrviť (najmä keď ste na odbore len 2). Každopádne, aj medzi ňou sa nájdu knihy, ktoré vám budú imponovať a aj také, ktorých prečítanie radšej vytesníte z pamäte. No ja som vďaka nej našla niekoľko skvelých kníh, ktoré odporúčam kade chodím a dovolím si povedať, že k väčšine by som sa asi nikdy nedostala. Spread the love! 

*o TOP 5 knihách, ktoré som čítala do školy nájdete viac TU*

Ako ste na tom vy s povinným čítaním? Ste kamaráti alebo sa z ďaleka obchádzate?

Do prečítania...

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Top 5 .... it´s been a minute

Ahojte!Nemyslím, že má zmysel sa tu ospravedlňovať a vypisovať, prečo som tu bolo v poslednom čase, dobre pol roka, ticho. Na instagrame som aktívna skoro stále, and I might have a problem, ale na dlhšie formy nebolo možno ani nie času, ale energie. Takže tu nebude ani extra veľké zhrnutie. Lebo na to asi nikto nie je zvedavý. Ale predsa len, od januára som prečítala niekoľko, slovom päť, zaujímavých kníh a ide naozaj o eklektickú zmesku.
Powers of a Girl Kniha o marvelovských superhrdinkách (nielen) pre dievčatká. Ja som si ju náramne užila, mám chuť ju kúpiť každému malému dievčatku v mojej širšej rodine, lebo je plná inšpiratívnych žien, múdrych báb a krásnych kresieb. Najkrajšia kniha, akú vlastním.

Mama milovala Gabčíka Prečítala som obe autorkine knihy, ale táto bola taká literárnejšia. Čo napíšem teraz bude znieť hrozne, ale neboli to len spomienky, linka o vzťahu s Gabčíkom je fiktívna, a to knihe podľa mňa pomohlo, pretože nebola len kronikou spomienok, ale bolo tam aj niečo li…

Humbook fest v knihomoľských reflexiách

Prvý októbrový víkend som si spravila výlet do Prahy, ktorá pre mňa už nikdy nebude stovežatá, ale super knižná. O humbookfeste som vedela hádam už od mája a po oznámení, že hosťom bude Leigh Bardugo, som sa chystala! Ale potom Leigh zrušila svoj európske turné a ja som sa ofučala (viem, že zdravie je to najdôležitejšie a najvzácnejšie čo môžeme mať, ale niekedy človek nerozmýšľa až tak empaticky...) a povedala som si, že teda nepôjdem. No ale potom som mala ťažký víkend, keď som v rámci prípravy konferenčného príspevku musela pozerať nenormálne veľa reality show a najmä 3! epizódy V siedmom nebi...

No a na instagrame humbooku bola súťaž s čajmi Loyd o VIP lístok na humbook fest, čaje a knihu. V rámci psychohygieny a zachovania zdravého rozumu som sa zapojila, napísala nejaké extra angsty príchute čajov a v utorok pri písaní textu k prezentácii (ktorú som dokončila v pondelok večer, necelé 2 dni pred konferečným výstupom) som dostala na instagram správu, že som vyhrala! Knihu podľa vl…

O romanciach. Zamyslenie #18

Milujem seriál Jane The Virgin. Nech už som minule o knihe písala čokoľvek, seriál milujem. Asi rovnako ako Jane miluje romance. Sama jednu vydala. S romancovskou obálkou. Na instagram som dala jej fotku a kamarátka sa ma spýtala: To je nejaká telenovela, tá kniha? Lebo má na to obálku...
Dnes som sa zamyslela nad tým, prečo ohŕňame nosom nad romancami? Viete, že ide o jeden z najvýnosnejších literárnych žánrov, ktorý je takmer výlučne od žien pre iné ženy? Že self publishing nie je nikde inde rozšírené práve tak ako pri romanciach? Že je nenormálne veľa rôznych druhov a typov romancí? Aj o Big Footovi? Čím viac romance čítam a čím viac čítam o nich (či počúvam, odporúčam podcast One True Paring), tým viac som nimi fascinovaná. Ak si myslíte, že ide výlučne o príbehy o ženách, ktoré hľadajú svojho princa a HEA, tak ste len niekde na povrchu. 
Hovorí vám niečo meno Fábio? Videli ste niekedy filmy Prsteň, Pretty Woman, Láska nebeská, Nezabudnuteľná cesta? Ja všetky :) Dalo by sa o nich …