Preskočiť na hlavný obsah

DNF. Zamyslenie #4

Definetely Not Finishing. Dočítate všetky knihy do konca? Aj keď sa vám nejaká nepáči? Rozčuľuje vás? Ste z nej nervózny? Nehovorím o knihách, ktoré musíme prečítať do školy či práce. Ale o knihách pre radosť. Dočítate všetky?

Ja nie. Teda no... niekedy rýchlo prebehnem na koniec alebo si ten koniec aspoň prečítam a vtedy ju na GR označím za "read". Je veľmi málo kníh, ktoré nedočítam. Úplne nedočítam. Lebo vždy, aj keď ma kniha rozčuľuje, chcem vedieť ako skončí. Keď už ma nezaujíma ani to ako všetko skončí, to už musí byť ťažký prípad. Ako sa tak pozerám na svoju "dfn" poličku na GR, všetky knihy sú v preklade a pri všetkých je napísané, že ma na knihách rozčuľoval najmä preklad. A keď ma už rozčuľuje to, tak ma rozčuľuje aj tamto, a hento, a potom aj ja s povahou, že musím dokončiť čo som začala, považujem dfn za dobrý nápad. Hovorí sa, že život je príliš krátky aby sme dočítali každú knihu, dopozerali každý film, robili veci, ktoré sa nám nepáčia či ich nemáme radi. Nie vždy sa dá so všetkým seknúť tak ľahko ako s knihou či filmom. Ale to sú veci, ktoré robíme pre radosť, tak prečo sa mučiť vecami, ktoré nám ju neprinášajú?

zdroj
Ja mám skôr tendenciu knihu posunúť do "in progress" poličky, kde niektoré čakajú už roky. Proste sú knihy, pri ktorých nemám srdce len ich tak "zahodiť". Vraciam sa k nim. K niektorým skôr ako k iným. Ale na každú príde čas. Lebo v tejto polici sú knihy, ktoré si chcem naozaj naozaj prečítať. Mám k nim nejaký vzťah alebo je podľa nich seriál, ktorý si chcem pozrieť. Tak prečo mám aj "dfn" policu? Lebo nie všetky knihy patria pre mňa do kategórie musím prečítať za každú cenu. Nie je ich veľa, ale keď som zistila ako sa manažujú poličky na GR už som takéto knihy nemusela vymazúvať. Keby som to vedela skôr, bolo by tam aj také Fifty Shades Darker. Ale keby bolo keby.. poznáte, nie?

Ako sa tak na tento článok pozerám, mala by som sa viac riadiť vlastnou radou, a radšej ako poznať koniec knihy, ktorá sa mi nepáči a aj tak za dva dni zabudnem o čom bola, by som mala venovať čas tomu čo ma baví. Nesľubujem, že sa svojho zlozvyku, dočitovania kníh alebo ich rýchlo čítaniu, zbavím na dobro, ale budem sa viac snažiť. Predsa len, sú to len knihy (samozrejme, sú to viac ako len knihy, ale to necháme na neskôr, dobre?).

zdroj
Slovo na ukončenie: Dočítať či nedočítať, to je otázka, ktorú si musí zodpovedať každý sám. Či už áno alebo nie, najmä nech je čítanie kníh stále zábava. Keď dočítate, budete vedieť, že ste mali pravdu a aj tak to nebola kniha pre vás. Keď nedočítate, začnete čítať niečo čo vás bude baviť viac. Tak či tak, stále to bude zábava. A o to ide, nie? Aby čítanie nebolo prácou, ale zábavou.

Do prečítania...


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Môj 2016

Rok 2016 bol najlepším rokom môjho života. Som si vedomá, že z hľadiska správ a svetových udalostí to nebolo dobré, ale pre mňa osobne bol rok 2016 skvelým, jedinečným a úžasným.
Začala som diplomovkou. To bol môj hlavný projekt v prvých mesiacoch roka. Bol to boj, naučila som sa veľa nielen o blogoch, ale aj sama o sebe. Popri usilovnej práci som pozerala The 100. Ako odmenu, väčšinou. V tomto období som sa zamilovala do piesní z muzikálu Hamilton a tiež som sa namotala na podcasty (*spoiler: v poslednom čase som sa odmotala). Po diplomovke prišlo na rad učenie sa na štátnice a príprava na prijímacie skúšky na doktorandské štúdium. Neraz som si kládla otázku na čo som sa to dala, keď som nevedela ani prihlášku vypísať... stáva sa aj lepším.
Niekedy na jar vyšla v slovenčine kniha Patricka Ness  The Rest of Us Just Live Here a moja GR reakcia na knihu sa dostala na jej obálku! Ešte stále sa z toho vytešujem a kniha ma v noci straší, lebo jej chrbát (a predná strana, ale ja vidím z p…

MOJE NAJ: Knihy 2016

Znova je tu, ten čas, keď sa začal nový rok a ja mám potrebu uzavrieť ten minulý kopou článkov o knihách, ktoré som v uplynulom roku prečítala. Pre rok 2016 som sa rozhodla pre top osem, nie pre napr. 16. Dôvodov je niekoľko, začínajúc tým, že som neprečítala veľa kníh, a určiť top 16 zo 66 sa mi zdalo priveľa. Druhým dôvodom bolo, že tento rok vo mne ostala tých kníh pomenej. O to sú však tieto lepšie :) TOP 8 roku 2016 je:
Crooked Kingdom by Leigh Bardugo - Posledná kniha, ktorú som v roku 2016 prečítala bola tým najlepším, čo som v minulom roku prečítala. Poradie kníh je skôr podľa toho ako som ich čítala, ale Crooked Kingdom sa mi čítalo a páčilo jednoznačne najviac. Kniha mala všetko čo mám rada: akciu, vzťahy, skvelé prepracované postavy, atmosféru, krásnu obálku, sarkazmus. A preto je, aj keď sa nehráme na favoritov, tým najlepším čo som v roku 2016 čítala. A keby len v minulom roku...We Should All Be Feminist by Chimamanda Ngozi Adichie - Táto kniha, myslím si, nepotrebuje žiad…

Sarah J. Maas: A Court of Mist and Fury

*Ide o recenziu druhej časti v sérii, preto článok obsahuje spoilery pre prvú časť. Článok obsahuje spoilery aj pre recenzovanú knihu, lebo som sa nevedela udržať na uzde. Čítajte na vlastné riziko.*

“I was not a pet, not a doll, not an animal.
I was a survivor, and I was strong.
I would not be weak, or helpless again
I would not, could not be broken. Tamed.”

Moja láska pre SJM a jej knihy nie je tajomstvom. Ešte aj moja mamina vie, ktoré knihy myslím ak spomeniem "tú sériu" (tak je u nás doma známa Throne of Glass séria). A ako správna fanúšička som sa pustila aj do čítania jej druhej série, ktorá má veľmi dlhý názov, preto ho napíšem len raz, potom budem používať skratku. Tou sériou je A Court of Thorns and Roses, inak známa ako ACOTAR.

Prvá kniha sa mi páčila. Aj recenziu som na ňu napísala. Kniha sa mi páčila aj keď hlavná hrdinka mi liezla na nervy, hlavný hrdina bol nezaujímavý, jeho priateľ, ale najmä záporák mali viac charizmy. Ale aj tak sa mi kniha páčila. Veľa vecí,…