nedeľa, 30. augusta 2015

Donna Tartt: Stehlík

zdroj
Ako napísať nejakú poriadnu recenziu na Stehlíka bez toho, aby som minimálne štyrikrát nespomenula ako veľmi mám rada vedeckú knižnicu v Bystrici? 

"Ja, ktoré človek nechce. Srdce, ktorému sa márne vzpiera." (s. 716)

Stehlík, chcela som si ťa prečítať odkedy som prečítala Tajný príbeh a zamilovala som sa do štýlu tvojej autorky.

Stehlík, veľmi dlho som si ťa chcela prečítať, pokojne aj po anglicky. Ani tvoja dĺžka ma neodrádzala.

Stehlík, ani nevieš aká som bola rada keď som zistila, že ťa majú konečne vo vedeckej. A ešte šťastnejšia som bola keď mi prišiel mail, že ma tam už čakáš.

Milý Stehlík síce nie všetko na tebe sa mi páčilo, ale každopádne, čakanie a odkladanie, a návšteva Bystrice stála za to!

Tak úvod by sme mali z krku, poďme teraz k veci.

Stehlík má uctihodných 726 strán. V slovenskom preklade. Prvých cca 350 strán som tú dĺžku ani nevnímala. Dej išiel plynule, bolo to svižné, len ma po chvíli začalo bolieť zápästie... Prvá polovica ma veľmi bavila. Dej, postavy, všetko. A druhá polovica bola ... no druhá polovica. Zdĺhavá, hlavná postava Theo, mi začínala liezť na nervy, príbeh akoby nemal konca. A ja som sa začala nudiť s každou ďalšou stránkou o trochu viac. Koniec to zachránil, lebo okolo Thea sa začalo niečo diať. Takže ak sa na to pozriem matematicky (ale tu ma necitujte, matika ide mimo mňa), tak tretia štvrtina knihy bola pre mňa ťažkých sústom na prehryznutie. Zĺhavá, rozvláčna, a Theo sa stal nesympatickým... pre potreby tejto recenzie si postačíme s označením indivíduom. A to začal tak dobre, ako jedna z tých fajnových postáv, ktorá rastie a vyvíja sa  pred očami čitateľa, morálne sa pohybuje skôr v odtieňoch šedej a množstvo jej literárnych referencií je veľmi vysoký. Ale potom sa to zlomí a Theo stratí svoje čaro. Asi ani on, podobne ako ja, nečakal ten osemročný skok v deji. Aj keď vzhľadom na začiatok...

Tak si to zhrniem: Kniha sa mi páčila, len mi prišla dlhá. V podstate som to mohla napísať aj takto. Ale to by bol skôr tweet a nie blogpost. Každopádne som rada, že som si prečítala ďalšiu Donnu Tartt, lebo tá žena vie písať. Plus, literárne referencie, postavy, čo čítajú ruských klasikov v ruštine! To je bod k dobru. Posledná kapitola vytiahla pre mňa knihu vyššie. (Podobne ako to bolo pri Slobodovom Rubate). A ďalší bod k dobru: kniha sa mi ráta do predsavzatí.

Čítali ste Stehlíka? Alebo Tajný príbeh? Čo na knihu/knihy hovoríte?

Do prečítania...

streda, 26. augusta 2015

Knižné citáty #17

“Isn't that what stories do, make real things fake, and fake things real?”
The Winner's Curse by Marie Rutkoski

“Happiness depends on being free, and freedom depends on being courageous.”
The Winner's Curse by Marie Rutkoski 

“My soul is yours", he said. "You know that it is.”
The Winner's Curse by Marie Rutkoski

“The Winner’s Curse is when you come out on top of the bid, but only by paying a steep price.”
The Winner's Curse by Marie Rutkoski

“If you won’t be my friend, you’ll regret being my enemy.”
The Winner's Curse by Marie Rutkoski

“I don’t mind being a moth. I would probably start eating silk if it meant that I could fly.”
The Winner's Curse by Marie Rutkoski 

“Because we were not in our country, we could not use our own languages, and so when we spoke our voices came out bruised.”
We Need New Names by NoViolet Bulawayo  

“Leaving your country is like dying, and when you come back you are like a ghost returning to earth, roaming around with missing gaze in your eyes”
We Need New Names by NoViolet Bulawayo

“My mother always says when you fight destiny, destiny fights back. Some things, they're just written in the stars. You can try but you can never escape what's meant to be.”
Written in the Stars by Aisha Saeed
  
“Some things, once lost, are irretrievably gone.”
Written in the Stars by
Aisha Saeed

     

nedeľa, 23. augusta 2015

Povinné čítanie. Zamyslenie #3

*Autorka chápe pojem povinné čítanie ako knihy, ktoré musela prečítať do školy (základnej, strednej, vysokej)*

Študujem literatúru, takže sa povinnému čítaniu nevyhnem. Ale musím sa priznať, ja som ho čítala aj na strednej. Teda okrem Chrámu matky božej (vtedy sme ešte nevedeli, že naša slovenčinárka na povinnom čítaní bazíruje) a Domu v stráni (lebo na ten nejako zabudla). Ak ste stálym čitateľom tohto blogu, tak informácia, že Kto chytá v žite je moja obľúbená kniha, nebude pre vás nová. Neviem, však či som spomínala, že som ju čítala ešte predtým ako som ju musela čítať do školy. Okrem mojej najobľúbenejšej knihy jej patrí aj čestná pozícia ako moja šťastná kniha (o tom niekedy inokedy).
zdroj

Viac povinného čítania zo strednej si nepamätám. Nejako sa vo mne nezachovala spomienka na ich prečítanie (to bolo ešte predtým ako som objavila GoodReads, ak vôbec vtedy existovalo). Na bakalári som si osvojila mentalitu, že ak z toho nie je seminárka, tak mi stačí obsah. Bože, ako by som sa teraz prefackala. Najmä, keď za posledný rok (1.ročník magistra) som objavila vďaka povinnému čítaniu na literatúru niekoľko kníh, ktoré sa prebojovali do mojej topky. Tatarkove Rozhovory bez konca sú jednoducho úžasné. Ale Tatarku som mala rada aj predtým. Jeho Démona súhlasu som čítala na jednu seminárku a odvtedy je Tatarka mojím obľúbeným slovenským autorom. Aj Slobodu som objavila už na bakalári, lebo som ho musela čítať, aby som dostala známku zo skúšky do aisu. Rubato obsahuje jednu z najkrajších pasáží o žene a jej "spoločenskej funkcii", akú som kedy čítala. A Rozum na druhýkrát bol ešte lepší ako na prvé prečítanie. (Tiež mi asi pomohlo, že som musela o Slobodovi napísať desaťstranovú seminárku, takže teraz o ňom viem aj veci, ktoré by som možno nevedela/nemusela vedieť, ale zase nechápem ho o nič viac ako predtým).

Vďaka svetovej detskej literatúre som objavila Johna Boyna. Chlapec v pásikavom pyžame je krásny, citlivý a dôležitý! Kate DeCamillo bola na mojom radare už dlhšie, ale Flora a Odyseus sa dostali na rad práve vďaka tomuto predmetu. Podobne je na tom aj Ray Bradbury. Zlaté jablká slnka, no najmä poviedka Chodec, patria tiež medzi moje obľúbené povinné čítanie.

Povinná literatúra je ako všetko ostatné knižné: veľmi subjektívne. Niekedy ju nemusíte prečítať, inokedy sa ju musíte doslova nadrviť (najmä keď ste na odbore len 2). Každopádne, aj medzi ňou sa nájdu knihy, ktoré vám budú imponovať a aj také, ktorých prečítanie radšej vytesníte z pamäte. No ja som vďaka nej našla niekoľko skvelých kníh, ktoré odporúčam kade chodím a dovolím si povedať, že k väčšine by som sa asi nikdy nedostala. Spread the love! 

*o TOP 5 knihách, ktoré som čítala do školy nájdete viac TU*

Ako ste na tom vy s povinným čítaním? Ste kamaráti alebo sa z ďaleka obchádzate?

Do prečítania...

streda, 19. augusta 2015

The Maze Runner

Rada veci dotiahnem do konca, a to nehovorím len o krabičke skvelých čokoládových keksíkov z Lidla. Rada dočítavam knižné série do konca. Najmä keď sa do konca tretej knihy nedočkáte odpovede takmer na žiadnu zo svojich otázok. Presne takou sériou je séria Maze Runner. O prvej knihe som písala TU. Dnes na tomto mieste bude reč o celej sérii.

Na začiatok musím poznamenať, že druhý ani tretí diel ma ani zďaleka nenadchli tak ako prvý diel. Aj keď sa každá kniha odohráva v inom prostredí, magickosť a desivosť bludiska z prvej knihy nedosiahla už ani jedna lokácia. Je síce pravda, že keď som knihy čítala, začínalo byť už aspoň z polovice tak teplo ako na púšti, ktorou putujú v druhom dieli série. Ale žarty na bok. Úprimne, sériu som dočítala so zaťatými zubami. Človek, čitateľ, v tomto prípade ja, má istú hranicu po ktorú je ochotný zájsť v hre na otázky a odpovede. A moja hranica bola posúvaná až na samý okraj. Ku koncu tretej knihy ma už išlo rozdrapiť a pri knihe ma držala iba predstava Dylana O. ako Thomasa.

Postavy sa vyvíjali podobne ako prostredie, v ktorom sa nachádzali. V sérii sa nachádzajú aj nečakané zvraty. No a konečne viem čo to všetci na pintereste majú s Newtom. Bože, áno, boli slzy. scéna bola tým najlepším, čo druhá a tretia kniha dokopy ponúkli. Nikdy som nemala rada Teresu, a dvojka ma v tomto presvedčení len utvrdila. Len som asi nemala pozerať film, lebo teraz je všetko také: aha, to je Stiles, a tam Dong, a toto je Jojen/to decko z Love Actually... no keď človek pozerá toľko seriálov ako ja, tomuto sa asi nevyhne...

Keď sme už pri filmoch. Tak na dočítanie série som sa navnadila pozretím, konečne, filmu The Maze Runner (ktorý som si pozrela, lebo vtedy som už nemala nové časti Teen Wolfa a potrebovala som svoj fix). Znova ma to chytilo, tak som začala čítať druhý diel. V septembri bude druhý film, hádam sa tam na narodeniny vyberiem. A pretože trojka vyzerala nie až tak hrubo, siahla som po prečítaní dvojky hneď aj po nej. A viete čo ma naštvalo? Tak ja som si prečítala druhý diel a až potom som si pozrela trailer na druhý film a normálne som zírala a sama seba sa pýtala či som nečítala inú knihu... Ale sranda musí byť. Ďalšia séria z krku. V TBR zozname mám aj diel 0,5 a 0,6, ale neviem ako dlho tam ešte budú. Tie hodnotenia nevyzerajú veľmi dobre. No momentálne si dávam od dystópie pauzu. Lebo za kratší čas som prečítala 4 za sebou...

 Ja som čítala inú knihu ako tvorcovia filmu...

Čítali ste sériu? Čo na ňu hovoríte? A čítal niekto aj tie prequely (teda ten jeden, čo zatiaľ vyšiel)?

Do prečítania...

nedeľa, 16. augusta 2015

Week in Books (and Pictures) #2

...lebo určite chcete všetci vedieť, že v tomto počasí nechodím (takmer) vonku a len čítam a reblogujem na tumblri všetko čo len prešlo okolo Teen Wolfa. Ale bola zábava fotiť aj niečo iné ako len polia okolo cesty keď idem s ocinom na služobku. Hope you enjoy it!

Pondelok
Raňajky (over night vločky a zelený čaj) a kniha - najlepší začiatok dňa.
#currentlyreading Jojo Moyes - Dievča, ktoré si tu zanechal
 
Prisahám, že môj tumblr sa nezmenil na Teen Wolf/Derek Hale/Tyler Hoechlin fan blog. Zatiaľ...  
to isté platí aj pre pinterest

Najlepšie sa mi číta v posteli.

Utorok
 Čítam, čítaš, čítame, a kniha sa mi nepáči...

 Sezóna The Hollywood Reporter´s Roundtables je tu. Séria cca hodinových rozhovorov s hercami (TU), herečkami, tvorcami seriálov či filmov kde hovoria o projektoch, za ktoré boli "nominovaní" na Roundtable, a nie o všeličom inom. Chcem byť Stacy Wilson (viedla interview) keď vyrastiem.

 #currentlyreading Marisha Pessl - Nočný film
 Kniha sa číta rýchlo, a to najmä vďaka zaujímavému formátu.

Streda
 Po posteli druhé najobľúbenejšie miesto na čítanie: roh gauča. Čerstvé ovocie je v tomto počasí najlepším snackom k čítaniu.

Večerné čítanie v posteli. Nočný film je veľmi creepy a mne sa to veľmi páči. A krátke kapitoly ako bonus. Rýchlo sa to číta.

Štvrtok
 Vločky, čaj a Nočný film. Táto kniha je creepy as hell.

"V ére internetu sa zdalo, že klavír je podobne ako tlačená kniha vymierajúcim druhom." - prečítala som v tlačenej knihe, troška smiešne mi to prišlo. Ako povedal Stephen Fry, tlačené knihy sa musia e-bookov obávať asi tak ako schody výťahu. Ja používam schody. Väčšinou.

 Piatok
 Konečne som bola v knižnici. Vrátila som knihy, ktoré sú na fotke hore (nie, neprečítala som ich všetky, len Moyesovú), a požičala som si knihy, ktoré sa nachádzajú na fotke dole, pretože už by som si mohla začať robiť nejaký ten výskum na diplomovku.


 Stíhačka v strede námestia. U vás nemáte? Alebo ako sa robí reklama na Letecké dni na Sliači...

Káva s kokosovým mliekom a Nočný film. Tú knihu čítam už len za svetla.
 
 Čo, že je to neporiadok? Pracovný stôl: knihy z dvoch knižníc, plno zošitov, niekoľko zápisníkov, karimatka, pravdepodobne posledné dve čísla Pevnosti, pretože ich nikde neviem nájsť. Ukážka organizácie práce. Kto nájde sériu Throne of Glass dostane 50 chytíkov (alebo bodov pre Chrabromil).

Sobota
 Cez víkend som bola sama doma, takže Nočný film sa čítal zásadne za svetla. Aj tak mám dosť problém zaspať keď som doma sama, nie to ešte predtým čítať túto knihu. Raňajky boli luxusné: vločky s čučoriedkami, a zelený čaj s kokosovým mliekom. Znie to čudne, ale je to veľmi dobré. Naozaj.

 Poriadila som si stôl! Normálne si naň môžem aj niečo položiť. Lebo systém položím to na túto kopu, hádam to nespadne ma už začínal desiť...

Nedeľa
 V sobotu som dočítala Nočný film. Skvelá kniha, bude aj recenzia. Ráno som teda začala čítať Robinsonku. Je to krátke a dobre sa to číta. Nechcela som nič hrubé, lebo zajtra si idem do vedeckej po Stehlíka od Donny Tartt a hrozne sa na tú knihu teším (a má asi 900 strán)! NF mal vyše 500 strán, tak som si nechcela presiliť zápästia (a mozog).

 Ešte, že už neprší, lebo ja mám dnes nad čím driemať. Horsa do výskumu!  
*Postnúť fotku nestačí, Veronika, mala by si tie knihy aj otvoriť!*

 Tento článok v novej Pevnosti mi pripomenul, že som ešte nevidela takmer žiadnu epizódu z tretej sérii Hannibala. Hanba mi!

Tak takýto nejaký bol môj týždeň. Teda ešte je, pozerám sa na vás knihy na diplomovku. A už sa konečne aj ochladilo. Z toho sa naozaj teším.

Aký týždeň ste mali vy? Prežili ste toto teplo? Veľa zdaru do budúceho týždňa prajem!

Do prečítania...

streda, 12. augusta 2015

O načasovaní a hodnotení. Zamyslenie #2

zdroj
Už druhé zamyslenie v pomerne krátkom čase. Že sa mi v tomto počasí nezavarí mozog... Ale o čom som to chcela. Jáj, o načasovaní. Konkrétne o dobrom, resp. správnom načasovaní prečítania niektorých kníh. Lebo sú tituly, ktoré som čítala v tom správnom čase a s časovým a emocionálnym odstupom si uvedomujem, že dnes by som tej knihe nedala 5 alebo 4 hviezdičky. Ale v momente čítania a dočítania som knihu ohodnotila na 4(5) hviezdičiek. Pretože to ako knihu hodnotím ovplyvňuje veľmi veľa faktorov. Napríklad v akej nálade som ja, koľko času môžem venovať čítaniu, či je mi postava sympatická, resp. či vo mne vyvoláva nejaké pocity, či knihu prečítam "na jeden šup" alebo to ide ako v lete na saniach. Všeobecne mám tendenciu prilepšovať hodnotenie ak sa kniha číta ľahko a rýchlo. Viem, že to nie je správne. Ale niečo vo mne to proste tak cíti. Áno, hodnotenie kníh je, aspoň v mojom prípade, veľmi pocitová záležitosť. Dokonca aj pri knihách, ktoré musím prečítať do školy. Lebo v konečnom dôsledku, aj keď sa na knihy snažíte pozerať čo najobjektívnejšie, vždy sa do hodnotenia vkradnú všetky faktory (a aj viac), ktoré som vymenovala vyššie.

zdroj
Mám pocit, že som pomerne odbočila. Pôvodne som chcela o správnom načasovaní prečítania kníh. Budem hovoriť o nedávnej minulosti. Napr. Golden Son som po 1. kapitole odložila na celý týždeň. Nevadilo mi to, vedela som, že by som nevedela na knihu sústrediť. Po týždni som ju prečítala za 3 dni. Scorch Trials som si vybrala hneď po prečítaní GS. Bola som v dystopickom móde. A tiež som ju prečítala pomerne rýchlo. Po ST som teda siahla po poslednom diele série Maze Runner, Death Cure, a to som nemala robiť. Lebo po 3 dystópiách (pred GS som prečítala Red Rising) som už bola prejedená všetkou tou revolúciou a revoltou. A kniha ma nebavila. Keď sa na tento mini príbeh spätne pozriem, mohla som si to načasovať trochu lepšie. Veľa kníh jedného žánru za sebou mi nerobí dobre. Stalo sa mi to aj pri prečítaní 3 detektívok (takmer) za sebou. Možno by som si knihy užila viac ak by som ich "preložila" niečím iným, resp. preložila knihou, ktorá ma bavila. Pozitívna energia je nákazlivá. Ťažko povedať. Určite to však nezáleží len od toho kedy a po čom danú knihu prečítam.

Za správne načasovanie považujem napríklad keď som čítala Beginning of Everything. Viem, že tá kniha nie je dokonalá, ale bola práve v tom čase presne tou knihou, ktorú som potrebovala. Podobne je na tom aj Anna and The French Kiss. Pri tomto titule som si "dobré načasovanie" uvedomila, keď som čítala druhý diel, Lola and The Boy Next Door, ktorý ma veľmi nenadchol. Ale zase, nie všetky knihy v sérii sa mi musia páčiť rovnako. Môj prvý Green, Looking for Alaska, bude mojim naj Greenom. Hneď po Alaske som prečíta TFIOS. Obom knihám som dala rovnaké hodnotenie, 5 hviezdičiek. Odkedy som knihy prečítala prešlo už veľa času, ja som si prečítala a pozrela veľa recenzií, a dnes by som TFIOS dala nižšie hodnotenie. No keď som knihu prečítala, prišla mi na päť hviezdičiek.

zdroj
Môžete argumentovať tým, že by som si vyššie menované knihy mala prečítať znova a potom by som mohla hovoriť o zmene hodnotenia. Napísala som to už viackrát: Ja knihy čítam raz. Väčšinou. Je niekoľko výnimiek z tohto pravidla, ale všeobecne to nerobím. Neviem, proste je na svete toľko kníh, ktoré si chcem (musím) prečítať, preto sa venujem radšej im ako niečomu čo som už prečítala. Aj keď, nikdy nehovor nikdy.

Čo týmto chcela autorka povedať? Že čítanie a hodnotenie kníh je pre ňu v prvom rade emotívna a subjektívna záležitosť. (A že o sebe rada píše v tretej osobe). Niekedy motyka vystrelí a niekedy si ňou tak akurát zatne do nohy...

Teraz keď som si na túto tému konečne usporiadala myšlienky, mohla by som si už dať pozor a neprejesť sa žánrom, autorom a pod. No ale stále to bude AJ o správnom čase a správnom mieste. Ako vlastne všetko v živote.

Do prečítania...


nedeľa, 9. augusta 2015

Red Rising Trilogy

Ako sa tak pozerám na recenzie a hodnotenia kníh, ktoré som nedávno (posledné 2 mesiace) prečítala uvedomila som si jednu vec: Asi nič sa mi nepáči viac ako YA dystópie/fantasy s miernym scifi nádychom plné politiky a postáv, ktorých morálka by sa dala v najlepšom označiť za šedú. Začalo to už pri sérii Winner´s Trilogy, politický aspekt sa pekne rozvil aj v Heart of Betrayal a politika nesmela chýbať ani v sérii Red Rising, ktorá ma podobne ako WT po konci druhej knihy nechala v agónii čakania na záverečný diel. Red Rising má však ešte niečo navyše. Knihy mi pripomínajú veľa iných kníh. Čo nemusí byť najlepšie, ale v tomto prípade to autorovi vyšlo. Knihy mi totižto pripomínajú presne tie knihy, ktoré milujem (v prípade UnWind, doslova uctievam).

Áno, je to ako Hry o život na Marse. Je tam istý UnWholly element. A má to ten familiárny feeling série A Song of Ice and Fire, keď nemôžete veriť nikomu a na nejakú postavu sa psychicky naviazať, lebo môže zomrieť. Ale aj napriek týmto faktom, sa Brownovi podarilo ma prekvapiť! A nie raz. Za svoj život som toho prečítala veľa, napozerala veľa, takže mi fakt, že mi kniha pripomína inú knihu, nepríde až tak tragický. A keď mi pripomína knihy, ktoré mám rada, o to lepšie.

Ale séria Red Rising nie je len o "tých druhých knihách". Má aj svoj príbeh, ktorý sa síce na začiatku prvej knihy rozbieha dosť pomaly, ale potom si to autor vynahrádza do konca prvého dielu, a v druhom sa ani nezastaví. Takže sa desím aké tempo bude mať tretia kniha. Tá vychádza až budúci rok. Bože, po konci dvojky to je kruté čakanie. Podobne ako pri WT. Hovorím, tá séria mi pripomína série, ktoré mám rada aj v takýchto drobných detailoch.

Darrow nie je Katniss, Triss ani nikto z UnWind série. Je svoj, prechádza svojim vývojom a počas dvoch kníh prejde naozaj veľkou zmenou, fyzickou aj psychickou. Mojou najobľúbenejšou postavou je Servo. Jeho odfajče nemajú chybu.

Ak ste nad prečítaním série uvažovali, určite sa do nej pustite. Len treba vydržať prvých 30%, potom sa to rozbehne, sľubujem!

Do prečítania...

streda, 5. augusta 2015

Seriály

Jéj, leto... Nie tak celkom jéj. Nie som veľkým fanušíkom leta. Teda nie ani tak leta ako ročného obdobia, ale letného počasia. Horúčav, aby som bola konkrétna. Nie veľmi dobre znášam teploty nad 25 stupňov. Aj obyčajná joga sa zmení na bikram jógu... Ale späť k veci. Ako ste už iste pochopili, nemám rada leto. Veď ani nášmu psovi sa neche ísť von, čo asi nie je ten najlepší príklad, kedže Bibina nie je známa tým, že by bola aktívny pes, ale chápeme sa, nie? A keď je tak teplo, že cítim ako sa mi zaparuje mozog už len pri pomyslení na písaný text, vtedy sa najlepšie maratónujú seriály. Nachystám si seriál k cvičeniu, potom sa vždy teším na cvičenie, lebo si pozriem aj seriál. Motivácia musí byť! A väčšinou to dopadne tak, že si pozriem seriál pri cvičení a aj po ňom, aj večer, do noci, k obedu a na ďalšie cvičeniu mi už nič neostane. Takže teraz tu pre Vás mám nálož takýchto "cvičiacich" seriálov. Tieto som už buď pozrela a čakám napríklad do 24. septembra, všk HTGAWM, alebo pozerám z týždňa na týždeň, však UnREAL. Pretože sa mi seriály míňajú ako teplé rožky, dajte nejaké typy, nech mám pri čom "cvičiť".


Younger

Younger je adaptáciou knihy, odohráva sa vo vydavateľstve, v New Yorku a je vtipný. Čo viac si priať? Možno dlhšiu stopáž a viac častí. Sutton Foster má naozaj 40 rokov, ako hlavná hrdinka Liza, takže to bolo naozaj o tom, že maskéri museli premeniť 40-ročnú na 26-ročnú. A celkom sa im to podarilo. Ale čo je na seriáli najlepšie? Že Liza pracuje v knižnom vydavateľstve, kamaráti sa s editorkou, spomínajú goodreads ako na bežiacom páse a seriál si robí srandu z jedného švédskeho autora. Ten tam dokonca aj hovorí po švédsky. A ja teda švédske veci môžem. Fajnová oddychovka, pri ktorej sa dobre cvičí, relaxuje, ale aj žehlí... :)

How to Get Away with Murder

Viola Davis bola už veľakrát nominovaná na Oscara. Drží, myslím nejaký rekord za hlavnú aj vedľajšiu postavu. V HTGAWM hrá nesympatickú, tvrdú postavu, ktorá je ochotná ísť doslova cez mŕtvoly, aby pomohla svojim klientom.Okrem nej tam hrá aj Dean Thomas z Harryho Pottera, ktorý nebol tou najšťastnejšou kastingovou voľbou, Rosie z The Killing (nie, tu nehrá mŕtvolu) a aj Paris z Gilmoriek! Okrem toho tu nájdete napríklad aj Benneta z Orange is The New Black. A v seriáli som našla aj svoj druhý seriálový OTP, po Captain Swan, samozrejme, a je ním Connor a Oliver. Connor, btw, je najlepšia postava.

Grace and Frankie

Grace a Frankie sa dozvedia, že sa s nimi chcú ich manželia, inak obchodní partneri, rozviesť. To by nebol až taký šok. V zápätí im oznámia, že sa chcú zobrať. Oni dvaja. Na základe tejto bizardnej situácie sa dve úplne rozdielne ženy zblížia viac akoby čakali. Seriál o tom, že niekedy sú veci komplikovanejšia ako sa zdá. Inak Grace je kráľovná odfajčov. Frankie za ňou však nezaostáva. Veľmi vtipné. No a jedna postava sa volá Coyote...

Unbreakable Kimmy Schmidt

Sitcom, ktorý je tak milo pozitívne vtipný. Kimmy je slniečko, čistá duša. Od 13. rokov bola v bunkri a verila, že nastal koniec sveta. Potom ju aj jej "spolutáborníčky" vyslobodia a ona nanovo objavuje svet: technológie, ale aj jazyk. Kimmy stále ostala tým malým dievčatkom, ktoré uniesol reverend, ktorého inak hrá Jon Hamm. Za seriálom stojí Tina Fey a už len pre úvodnú zvučku to stojí za to. A pre Titusa. Teda hlavne pre neho. V seriáli sa objaví aj Minho z Maze Runnera.

UnREAL

Pamätáte si na Nevestu pre milionára? V USA má Bachelor/Bachelorette veľkú popularitu. A tak sa stanica Lifetime rozhodla urobiť o zákulisí "tejto" šou seriál. A aký seriál. Surový, pravidivý?, autentický?, jednoznačne však skvelý. Postavy sú ako Nick a Amy z Gone Girl: proste ťa baví ich nenávidieť, lebo nie sú dobrí ľudia. Nenávidíš ich, sú to hrozní ľudia, ktorí využijú každú ľudskú slabosť a emóciu, ale je tak dobré sa na to pozerať. A "Honzík" má britský prízvuk! Plus, keď som o seriáli hovorila bratovi, tak ho to celkom zaujalo (niežeby to pozeral), ale už to je čo povedať. Jedej z najlepších seriálov tohto leta.

Empire 

Tento seriál som niekde videla opísaný ako King Lear meets Dynasty meets Glee. A presne také to je. Traja bratia, z ktorých je každý iný, ale každý má svoj špecifický "problém". Teda je to problém aspoň v očiach ich otca, hudobného magnáta. Skvelá, originálna hudba je samozrejmosťou. Niekedy je to naozaj ako telenovela, tie pohľady, dlhé zábery, dramatická hudba... 12 častí som pozrela za menej ako 24 hodín, popritom som spala, venčila psa a strávila pol dňa na nete. Vysoko návykové. Za seriálom stojí môj obľúbený Danny The Strong (scenár k Drozdajkám a Doyle z Gilmoriek) a Lee Daniels (Precious, Lee Daniels´ Butler). Hudba je výraznou súčasťou seriálu: života hrdinov, cez hudbu prežívajú konflikty, a niekedy sa môže zdať, že hudba je pre nich až náboženstvom, doslova prepuknú do pesničky ako v rozprávke od Disneho. Shut up Dora and watch it! Plus Jussie Smollette je tak nevtieravo dobrý ako Jamal až to bolí. A to nielen kvôli Jamalovej dejovej linke (asi najprepracovanejšia postava v seriáli, veľa vychádza zo života Leeho Danielsa). Prvá minúta pilotu je len pesnička. Tomu ja hovorím seriál o hudobnom biznise!

A čo pozeráte vy? Dajte typy!

Do pozerania...

 


nedeľa, 2. augusta 2015

July Wrap Up, Book Haul an August TBR

zdroj
Júl bol zaujímavým mesiacom, lebo na desať dní akoby zastal čas (66 epizód TW za 10 dní, nie zlé, myslím si). A sľubujem, že toto je posledné miesto, na ktorom kedy spomeniem Teen Wolfa. Inak v júli som prečítala tieto knihy:

Wrap Up

  • Maggie Stiefvater: Blue Lily, Lily Blue - Skvelé! 5*
  • Rae Carson: The Girl of Fire and Thorns - Zlé, celé zle. Najmä som mala problém s hlavnou postavou: s jej správaním, postojmi... s ňou ako takou. Ďalšia séria, v ktorej čítaní nebudem pokračovať 2* 
  • Mary E. Pearson: The Heart of Betrayal - Keď sú pokračovania sérií aspoň také dobré, a aj lepšie, ako prvý diel. Team Kaden! 5*
  • Dmitry Glukhovsky: Budúcnosť - Taký mesiac na preskačku, znova ma kniha nenadchla. Nebolo to zlé, len dlhé. Ešte prvých cca 250-300 strán bolo veľmi dobrých, potom to išlo z kopca. Príliš dlhé, aj keď koniec sa mi páčil. 3*
  • Mathew Quick: Odpusť mi, Leonard Peacock - Hlavná postava mi nesadla. Zase raz! Čo narobím, ale aspoň sa to rýchlo čítalo. 3*
  • John Boyne: Úžasná cesta Barnabyho Brocketa okolo sveta - Boyna mám rada historického, toto mi veľmi nesadlo. 3*
  • Nic Pizzolatto: Galveston - No čo k tomuto povedať. Klišé, klišé, a zase klišé. Plus Pizzolatto píše jeden druh hrdinu a všetky ženské (hovorím aj o seriáli) postavy sú len také bábiky, ktoré potrebujú ochranu a keď nie, tak sú to sexuálne maniačky. Nejako sa to chcelo hrať na niečo viac ako len byť obyčajnou detektívkou. A koniec bol najväčším klišé zo všetkých. 2* 
  • Amanda Palmer: The Art of Asking - Zo začiatku ma to bavilo, potom mi to už prišlo také uťahané a dlhé. Ale pretože som sa k čítaniu (počúvaniu) odhodlala len preto, že je to manželka Neila Gaimana, bolo to fajn. Len to bolo dlhé. 3* 
  • Aziz Ansari: Modern Romance - Po druhej knihe od herca z Parks & Recs by som sa mohla aj do seriálu pustiť, nie? Kniha bola dobrá. Dobre sa počúvala, bolo z nej vidno, že autori si dali naozaj prácu s výskumom témy. A okrem štatistík, štúdií a výskumu, tam bolo aj niekoľko osobných a vtipných pozorovaní. 4*
  • Pierce Brown: Red Rising - Skvelá kniha, ktorá má len jednu, maličkú chybičku, a tou je prvých cca 30 % kedy je to rozťahané a lepkavé ako toto počasie (napísané počas horúčav). Ale keď sa to rozbehne, tak sa to do konca nezastaví. Darrow je skvelý. Kniha mi pripomínala milión iných kníh, ale aj tak ma autor dokázal prekvapiť, čo sa cení! 4*
  • Pierce Brown: Golden Son - Holy guacamole, what the hell just happened? This book has no end, where´s at least some kind of end?... a tak ďalej by som mohla pokračovať. 5*

Book Haul

  • Maggie Stiefvater: Blue Lily, Lily Blue - A týmto sa chcem poďakovať ocinovi, ktorý ma so sebou zobral do Blavy a dal mi na kávu. A knihu. A ďalšiu kávu :)
  

August TBR

Na tomto mieste to bude bez komentára. Už by som sa mohla venovať aj iným veciam ako plánovaniu niečoho, z čoho aj tak nakoniec nič nie je. Povedzme si to na rovinu: Sú prázdniny, tak sa tak budem správať aj v čítaní. Pri spomienke na čítanie podľa nálady sa na jeseň zabavím...

Júl bol všakovaký, ale bol to aj tak dobrý mesiac: čítací, seriálový a ak ste milovníkom horúčav, tak aj v počasí ste si prišli na svoje. 

Aký júl ste mali vy?

Do prečítania...