Preskočiť na hlavný obsah

O pomyselnom „niečom“. Zamyslenie #9

O hodnotení kníh a správnom načasovaní čítania kníh som už na blogu písala. Tento článok bude tak trochu tiež o hodnotení a čítaní kníh, ale z iného uhla. Tiež si uvedomujem, že ako človek študujúci jazyk a literatúru by som sa na knihy mala pozerať viac analyticky a menej ako fangirl (alebo ako to nazvať). No keď čítam, ako ja hovorím, pre radosť, vtedy rada čítam naozaj pre radosť. Knihu, na ktorú som si našla čas popri iných povinnostiach a nemá nič spoločné so školou, si chcem užiť. Ale niekedy sa nie tak celkom dá vypnúť „literárny kritik“, ktorého do mňa posledných zhruba 5 rokov do niekto vštepoval.

Kam týmto dlhým úvodom smerujem. Vec sa má takto:  Nedávno som prečítala dve knihy, ktoré majú skvelé hodnotenia, ľudia ich chvália, ale mňa táto eufória nejako obišla. Hovorím o Everything I´ve Never Told You Dám ti aj slnko. Obe sú to nádherne napísané knihy. Autorky sa vedia so slovami a myšlienkami vyhrať, tie trochu čudné názvy dávajú po prečítaní kníh aj zmysel (bod k dobru), ale aj keď si ich umeleckú hodnotu uvedomujem, ich čítanie ma veľmi nebavilo, postavy ma (miestami) iritovali a celé som to už chcela mať za sebou. Tak prečo si ich potom dočítala? môžete sa ma opýtať. Lebo boli krásne napísané a chcela som vedieť ako to nakoniec dopadne. Obom knihám však chýbalo to pomyselné „niečo“. V najlepšom prípade o „niečom“ ani neuvažujem, lebo kniha ma baví. Teda ja o „niečom“ uvažujem len keď neviem prísť na to, kde sme sa s knihou nepohodli. Nevravím, že všetky knihy musia mať postavy, ktoré ma neiritujú alebo zápletku, ktorá ma baví. Niektoré knihy majú to „niečo“ čo ma proste prinúti po prečítaní povedať: Toto stálo za to (alebo Nebola to (až taká) strata času). Tým nechcem povedať, že hore menované knihy boli stratou času, lebo určite neboli. Knihy sa mi páčili, najmä pre ich krásne poetický jazyk. Ale niekedy len jazyk nestačí, niekedy tam proste chýba to pomyselné „niečo“...

a niekedy nehľadáte to magické "niečo", ale knihu jednoducho nedočítate, však Metalurg. Na jednej strane vám je to ľúto, lebo je to fakt pekne urobená kniha, vysolili ste za ňu peniaze a podľa základnej premisy by sa vám mal príbeh páčiť, na stranu druhú to proste nebolo pre vás a ste na seba hrdá, že ste dnfli knihu, ktorá vás nebavila.

Do prečítania...

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Môj 2016

Rok 2016 bol najlepším rokom môjho života. Som si vedomá, že z hľadiska správ a svetových udalostí to nebolo dobré, ale pre mňa osobne bol rok 2016 skvelým, jedinečným a úžasným.
Začala som diplomovkou. To bol môj hlavný projekt v prvých mesiacoch roka. Bol to boj, naučila som sa veľa nielen o blogoch, ale aj sama o sebe. Popri usilovnej práci som pozerala The 100. Ako odmenu, väčšinou. V tomto období som sa zamilovala do piesní z muzikálu Hamilton a tiež som sa namotala na podcasty (*spoiler: v poslednom čase som sa odmotala). Po diplomovke prišlo na rad učenie sa na štátnice a príprava na prijímacie skúšky na doktorandské štúdium. Neraz som si kládla otázku na čo som sa to dala, keď som nevedela ani prihlášku vypísať... stáva sa aj lepším.
Niekedy na jar vyšla v slovenčine kniha Patricka Ness  The Rest of Us Just Live Here a moja GR reakcia na knihu sa dostala na jej obálku! Ešte stále sa z toho vytešujem a kniha ma v noci straší, lebo jej chrbát (a predná strana, ale ja vidím z p…

MOJE NAJ: Knihy 2016

Znova je tu, ten čas, keď sa začal nový rok a ja mám potrebu uzavrieť ten minulý kopou článkov o knihách, ktoré som v uplynulom roku prečítala. Pre rok 2016 som sa rozhodla pre top osem, nie pre napr. 16. Dôvodov je niekoľko, začínajúc tým, že som neprečítala veľa kníh, a určiť top 16 zo 66 sa mi zdalo priveľa. Druhým dôvodom bolo, že tento rok vo mne ostala tých kníh pomenej. O to sú však tieto lepšie :) TOP 8 roku 2016 je:
Crooked Kingdom by Leigh Bardugo - Posledná kniha, ktorú som v roku 2016 prečítala bola tým najlepším, čo som v minulom roku prečítala. Poradie kníh je skôr podľa toho ako som ich čítala, ale Crooked Kingdom sa mi čítalo a páčilo jednoznačne najviac. Kniha mala všetko čo mám rada: akciu, vzťahy, skvelé prepracované postavy, atmosféru, krásnu obálku, sarkazmus. A preto je, aj keď sa nehráme na favoritov, tým najlepším čo som v roku 2016 čítala. A keby len v minulom roku...We Should All Be Feminist by Chimamanda Ngozi Adichie - Táto kniha, myslím si, nepotrebuje žiad…

Sarah J. Maas: A Court of Mist and Fury

*Ide o recenziu druhej časti v sérii, preto článok obsahuje spoilery pre prvú časť. Článok obsahuje spoilery aj pre recenzovanú knihu, lebo som sa nevedela udržať na uzde. Čítajte na vlastné riziko.*

“I was not a pet, not a doll, not an animal.
I was a survivor, and I was strong.
I would not be weak, or helpless again
I would not, could not be broken. Tamed.”

Moja láska pre SJM a jej knihy nie je tajomstvom. Ešte aj moja mamina vie, ktoré knihy myslím ak spomeniem "tú sériu" (tak je u nás doma známa Throne of Glass séria). A ako správna fanúšička som sa pustila aj do čítania jej druhej série, ktorá má veľmi dlhý názov, preto ho napíšem len raz, potom budem používať skratku. Tou sériou je A Court of Thorns and Roses, inak známa ako ACOTAR.

Prvá kniha sa mi páčila. Aj recenziu som na ňu napísala. Kniha sa mi páčila aj keď hlavná hrdinka mi liezla na nervy, hlavný hrdina bol nezaujímavý, jeho priateľ, ale najmä záporák mali viac charizmy. Ale aj tak sa mi kniha páčila. Veľa vecí,…