Neviem či tento článok dáva nejaký zmysel. Ide o úvahy a postrehy (neviem či je to to správne slovo), ktoré mi už dlho chodia po rozume. Ženské postavy a ich zobrazovanie v knihách a seriáloch. Čo pre mňa robí ženskú postavu. Na čo som alergická. Možno tento článok nikdy nebude na blogu, ale musím to už zo seba dostať...
Všade je to teraz samá rovnoprávnosť, feminizmus a silné ženské postavy. Ale kto sú to tie silné ženské postavy? Dnes bude reč o tom čo robí zo ženskej postavy ženskú postavu s veľkým Ž pre mňa.
Mojou najobľúbenejšou knižnou ženskou postavou je Celaena Sardothien zo série Throne of Glass. Dôvodov je viacero: je to kick ass vrahyňa, rada číta knihy, ale je aj citlivá a rada sa parádi, rada sa sama sebe páči. To je niečo čo som u iných postáv YA kníh veľmi nevidela, napr. taká Katniss alebo Triss, sú síce tiež kick ass hrdinkami, ale nemôže byť kick ass hrdinkou aj niekto kto má rád šaty a sem-tam (nie vždy, samozrejme) sa rád vyparádi? Ja osobne rada nosím sukne a šaty, maľujem sa, lakujem si nechty. Nie vždy, ale napríklad čas keď si ráno robím make up považujem za akúsi formu meditácie. Znie to hrozne gýčovo, ale robím to pre seba. Je to taký me time v raňajšom zhone. S nikým sa nerozprávam, nič nepočúvam. Je to upokojujúce a ako som napísala už vyššie, taká moja "meditácia". Preto rada vidím v knihách (a iných formách umenia) postavy, ktoré sú silné, nezávislé ženy, ktoré nepotrebujú potláčať svoje dievčenské záľuby (neviem ako inak by som to nazvala) a aj tak sú považované za silné ženské hrdinky.Viete čo tým myslím, nie? Na to aby bola ženská postava silnou postavou nemusí chodiť od rána do večera zababraná od blata.
Zoberme si napríklad takú Sansu a Aryu Stark zo série A Song of Ice and Fire. Obe sú to silné postavy, každá svojím spôsobom. Kým Arya sa spolieha na svoj meč, Sansa sa pohybuje v spletitej sieti intríg. Je preto slabšou postavou? Nemyslím si. Osobne ju mám radšej ako Aryu. Nie je to o tom, že jedna si vybrala "ženské zbrane" a druhá "hrubú silu". Podľa mňa je to skôr o tom, že samy seba poznajú a vedia v čom sú dobré. Nejde o to, že keď má jedna meč a druhá vie ako sa pohybovať v spletitých intrigách, že jedna je nadradená druhej.
Na predmet apretácia textu sme mali urobiť korektúry poviedok zo súťaže Mladá slovenská poviedka 2015 (vyučujúci je jedným z porotcov súťaže). Úroveň poviedok bola pomerne vysoká, ale často sa tam vyskytoval jeden fenomén, na ktorý som maximálne alergická. Hlavnou postavou je dievča, väčšinou zakríknuté, podľa vlastných slov (lebo je aj rozprávačkou príbehu, nie?) nie veľmi pekné. Ale dievča stretne chalana, ktorý jej hneď po prvom stretnutí povie, že je krásne, jedinečné. Dievča tomu uverí, zrazu to v sebe samo nájde. Popritom prešlo asi 10 riadkov textu. Nič také svetoborné sa nestalo (okrem onoho stretnutia). Len jej to povedal nejaký chalan, ktorý ju napríklad zrazil na bicykli, a ona sa doňho zamiluje. Zrazu akoby zistilo svoju hodnotu len preto, že jej to povedal nejaký chalan. Nemusím asi ani podotýkať, že poviedky mali ženské autorky. To naozaj žena/dievča/osoba iného ako mužského pohlavia musí nájsť svoju hodnotu, svoju krásu až po tom ako jej to povie MUŽ?
Jedna z mojich obľúbených postáv je Lydia Martin zo seriálu Teen Wolf. Ale určite nie prvé dve (1 a pol) série. Lydia je super múdra, ale v prvých dvoch sériách (najmä v prvej) to neukazuje a robí sa sprostou. Ale potom, keď zistí, že je vo vlkolačom seriáli, začne odhaľovať, že nemá v hlave slamu a v tom momente sa stáva jednou z mojich troch obľúbených postáv (Derek, Stiles, Lydia).
Neviem či som sa v tomto článku vyjadrila tak ako som chcela. Myslím si, že som sa vyjadrila tak ako to cítim. Veci, ktoré máme radi a ktoré sa nám páčia, sú veľmi subjektívne. Vyjadrím sa alibisticky, toto je môj názor, toto sú veci, ktoré sa mne páčia, postavy, o ktorých rada čítam, ktoré rada sledujem. Je veľmi príjemné konečne zo seba dostať niečo čo mi behalo po rozume už hrozne dlho. Dúfam, že článok preto nevyzerá veľmi ubehane :)
Článok na podobnú tému, ktorý trochu inšpiroval tento môj nájdete TU
Do prečítania...
Všade je to teraz samá rovnoprávnosť, feminizmus a silné ženské postavy. Ale kto sú to tie silné ženské postavy? Dnes bude reč o tom čo robí zo ženskej postavy ženskú postavu s veľkým Ž pre mňa.
 |
| zdroj |
 |
| zdroj |
Na predmet apretácia textu sme mali urobiť korektúry poviedok zo súťaže Mladá slovenská poviedka 2015 (vyučujúci je jedným z porotcov súťaže). Úroveň poviedok bola pomerne vysoká, ale často sa tam vyskytoval jeden fenomén, na ktorý som maximálne alergická. Hlavnou postavou je dievča, väčšinou zakríknuté, podľa vlastných slov (lebo je aj rozprávačkou príbehu, nie?) nie veľmi pekné. Ale dievča stretne chalana, ktorý jej hneď po prvom stretnutí povie, že je krásne, jedinečné. Dievča tomu uverí, zrazu to v sebe samo nájde. Popritom prešlo asi 10 riadkov textu. Nič také svetoborné sa nestalo (okrem onoho stretnutia). Len jej to povedal nejaký chalan, ktorý ju napríklad zrazil na bicykli, a ona sa doňho zamiluje. Zrazu akoby zistilo svoju hodnotu len preto, že jej to povedal nejaký chalan. Nemusím asi ani podotýkať, že poviedky mali ženské autorky. To naozaj žena/dievča/osoba iného ako mužského pohlavia musí nájsť svoju hodnotu, svoju krásu až po tom ako jej to povie MUŽ?
 |
| zdroj |
Neviem či som sa v tomto článku vyjadrila tak ako som chcela. Myslím si, že som sa vyjadrila tak ako to cítim. Veci, ktoré máme radi a ktoré sa nám páčia, sú veľmi subjektívne. Vyjadrím sa alibisticky, toto je môj názor, toto sú veci, ktoré sa mne páčia, postavy, o ktorých rada čítam, ktoré rada sledujem. Je veľmi príjemné konečne zo seba dostať niečo čo mi behalo po rozume už hrozne dlho. Dúfam, že článok preto nevyzerá veľmi ubehane :)
Článok na podobnú tému, ktorý trochu inšpiroval tento môj nájdete TU
Do prečítania...
Komentáre
Zverejnenie komentára