Preskočiť na hlavný obsah

O otvorených koncoch. Zamyslenie #16.

Tento článok bol inšpirovaný knihou Niečo viac od Patricka Ness. Kniha je skvelá, čudná, zvláštna, plná vnútorných monológov. A to prevedenie. A ten krásny hrubý papier. Ale dosť o tom aká kniha bola, lebo ak posledný mesiac nežijete niekde na Mesiaci, ale v slovenskej knižnej blogosfére, tak ste narazili minimálne na jednu recenziu tejto knihy. Nasledujúci článok nie je recenziou na knihu Niečo viac, jeho autorka sa pokúša (okrem hovorenia o sebe v tretej osobe) o zamyslenie nad závermi kníh. Hovorí kníh, a nie knižných sérií, lebo toto je o nejasných záveroch kníh, a časti knižných sérií zvyčajne končia nejakým obrovským cliffhangerom. Posledná časť (zase) skončí iba dvoma spôsobmi (podľa skúsenosti autorky tohto postu), po á, veľmi tragicky, alebo po bé, priveľmi upratane (štyri knihy zachraňujú svet a nakoniec toho v stávke zase až tak veľa nebolo, nemusí byť všetko HG alebo GoT level brutality, ale predsa). Kde som to bola? Aha, už viem. Dnes bude reč o otvorených záveroch kníh.

Niečo viac skončilo otvorene, nejasne, a práve preto vo mne táto kniha ešte stále doznieva. Osobne mám radšej, keď mi autor nenaservíruje čo si mám myslieť, resp. v tomto prípade, ako to dopadlo. To tajomno ma fascinuje. Potom niekedy keď robia filmovú adaptáciu a všetko dopodrobna vysvetlia, atmosféra sa stráca. Ako napríklad pri knihe Collette od Arnošta Lustiga. Napriek téme ide o krásne napísanú knihu, ktorá zobrazuje boj mladej ženy o svoj život v krutých podmienkach koncentračného tábora. Zobrazuje nielen boj hlavnej hrdinky, ale vlastne všetkých žien, ktoré robia podradné a často nedôstojné veci len aby prežili. Autor krásne zobrazuje to, čo všetko musí urobiť žena, aby prežila a čo sa aj v takejto ťažkej a brutálnej situácii očakáva od muža. Kniha končí nejednoznačne, podobne ako v prípade Niečo viac, nevieme ako hlavná hrdinka dopadla. Záver filmu je nám jasný už na jeho začiatku. Chápem, že niektoré literárne postupy nevyzerajú dobre, keď sa prenesú na plátno, ale vystavať samostatný príbeh (ktorý ani zďaleka nedosahuje kvality toho knižného) okolo niečoho čo už je skvelo podané, mi prišlo zbytočné. Možno keby to nemala taký ten „twist“ ako z Prsteňa od Steelovej (inak jeden z mojich obľúbených romantických filmov). A doslovný záver. A deň zachraňujúceho mužského hrdinu, kým v knihe zachraňovala Collette. Naozaj neviem čo ma naštvalo viac- tento fakt alebo úplná strata atmosféry knihy, ktorá je aj napriek téme napísaná veľmi citlivo a lyricky.


Keď sme už pri tých filmoch, môj najobľúbenejší horor (nepozerám ich veľa, lebo som strachopud) je Silent Hill. To najmä pre atmosféru a koncu. Lebo, ako ste asi uhádli, je nejasný a otvorený a tak čudný, že ma to núti pozerať ten film stále dokola. A privedie ma to na iné ako hororové myšlienky. Otvorené konce mám rada. Koniec, aký nemám rada, nájdete napríklad v Interstellari. Tá doslovnosť konca filmu celý film pre mňa zabila. Nie dĺžka, ale ten koniec. Prečo to museli vysvetliť do posledného desatinného čísla? Prečo to nemohlo zostať trochu tajomné? Trochu toho scifi mohlo zostať scifi, a bol by to skvelý film. V scifi žánri by bol Interstellar pre mňa niekde s Boylovým Sunshine (jeden z mojich naj filmov), čo keď sme pri tom, ak si dobre pamätám, nevidela som ho sto rokov, tiež má mierne otvorený koniec. Alebo sa mi to len zdá, a skončia v Slnku?,

Dúfam, že tento „rant“ je pochopiteľný. Ak nie, ozvite sa v komentároch, pretože mne sa aj v hovorenej komunikácii stáva, že mi ľudia nerozumejú.

A vy ste na tom ako? Doslovné závery alebo otvorené konce? Inak čítali ste Niečo viac? Skvelá kniha, však?

Do prečítania...

Komentáre

  1. SIlent Hill! Horory som nemala rada ani nemám, ale predsa len som ich pár videla a tento bol jedným z nich. Niežeby to bol môj obľúbený film, alebo čo, no tá jeho atmosféra bola neskutočne silná s tým, čo sa tam dialo. To tajomno a strach, ktorý to v divákovi budovalo. Mala by som si SH niekedy zase pozrieť. :D
    A k tým otvoreným koncom - ja ich nemám rada. Teraz nehovorím o knihe Niečo viac, nečítala som ju, ale celkovo také konce nemusím. Proste čítam nejakú sériu a autor to napokon nijako neuzavrie? Ako sorry, ale aby som tri knihy čakala na koniec, ktorý si nevymyslel, to sa mi teda nepáči. Niekedy je ok, ak si má čitateľ domyslieť, čo bude ďalej (napríklad Jantárový ďalekohľad z trilógie His Dark Materials. Síce som nad tým koncom revala ako blbá, ale nebol až taký uzavretý a predsa len som to napokon nejako predýchala, lebo dával zmysel vzhľadom na to, čo všetko sa udialo). No vieš, ktorý koniec som nenávidela a knihu som skoro šmarila z okna? Requiem od Lauren Oliver. Niektorí vravia, že záver bol super, ale mne utkvelo v mysli len to, ako so mnou autorka vybabrala. :D
    P.S. Neviem načo vlastne riešim otvorený koniec Jantárového ďalekohľadu, keďže po sto rokoch autor oznámil, že vraj chystá pokračovanie. No ak tam nebude môj drahý Will, tak to bude asi ďalšia kniha, ktorá poletí z okna!

    P.S.S. Super článok!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za komentár :) Ani ja nemám rada neuzavreté série (jeden z dôvodov prečo som nikdy nedočítala Deliium séiu), ale pri stan-alone knihách mi to nevadí. Inak, nemá byť His Dark Materials prequel k pôvodnej sérii? To len tak na okraj :)

      Odstrániť
    2. No ja tak viem, že iba prvý diel bude prequel a ten druhý už nie. To by vraj malo byť niečo o tom, ako je Lyra dospelá v Oxforde či kde.

      Odstrániť
    3. “This volume and the next will cover two parts of Lyra’s life: starting at the beginning of her story and returning to her 20 years later,” wrote Pullman.

      Odstrániť
    4. To som nevedela, myslela som si, že to celé bude prequel, teraz neviem či sa viac teším na malú Lyru alebo tú dospelú :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Naj knihy 2017

Tento zoznam créme de la créme kníh, ktoré som prečítala v roku 2017 by sa mohol volať aj:
Patrick Ness, Star Wars a to ostatné!  Možno je trochu prehnané, aby som mala medzi top knihami hneď 20% prečítaných kníh, ale toto je môj zoznam, takže to bude 10 kníh (za rok som prečítala 50, na chlp som splnila svoju goodreads challenge).

Language of ThornsV prvom rade, toto je veľmi pekná kniha. Ale čo je ešte dôležitejšie, nie je to len tak nejaké doplnenie Grisha sveta. Každá "rozprávka" má isté posolstvo, a verte mi, vo väčšine prípadov to nie je také jednoznačné ako by sa od retellingu mohlo zdať. A spomínala som, že je to krásna kniha?


History is All You Left MePrvá časť tejto knihy je dokonalá, škoda, že tá druhá to tej prvej trochu kazí. Ale nevadí. Lebo toto bola jedna z najkrajších kníh o odpustení, láske a medziľudských vzťahoch, akú si pamätám, že som čítala. A bol to taký silný zážitok, že sa bojím čítať od Silveru niečo iné... píše týždeň po tom ako si objednala They bo…

Môj 2017

OMG, where to start?
Rok 2017 bol jedným slovom... dobre, tak viacerými slovami, rokom prvých vecí - prvé more, prvá zahraničná konferencia, prvé stretnutie so zahraničným autorom, prvýkrát som bola svedkyňou na svadbe. A pretože mám väčšinu týchto udalostí fotograficky zdokumentovanú (zo stretnutia s Patrickom Nessom mám zdokumentovanú každú sekundu, lebo mám skvelú kamošku:), a tiež sa hovorí, že obraz povie viac ako tisíc slov, tak tu to je. My 2017 in pictures!
V januári som si spravila radosť novou čítačkou a investovala som do muža svojho života, Amazon Kindle Voyage, ktorý dostal meno Roger (lebo som si myslela, že je to Voyager...).

Koncom marca som bola v Bratislave a stretla som Patricka Nessa! Najlepší deň nielen uplynulého roku, ale vôbec!
Keď už bol človek v tej Bratislave, v Martinuse a mal peniaze... :)


Najcennejšie poklady!
Začiatkom mája som bola na konferencii v Poľsku, úplne na severe pri mori. Moje prvé more v živote! 
S Rogerom sme prednášali o reality TV.…

Big Wrap Up! So I´m back....

Fúha, long time no see. Nemyslite si, že som na blog zabudla, ale škola, škola a škola boli tento polrok naozaj priotitou číslo 1 (aj keď to tak častokrát asi úplne nebolo, no keď som mala stále na rozume čo mi ešte treba spraviť, prečítať, napísať, na blog som buď po á, nepomyslela, alebo po bé, nechcela som si aj sem prenášať ten ťaživý pocit, že niečo musím). Posledné týždne som odovzdala minimovku, odučila posledné semináre, pozerala Čiaru, bola chorá, u lekára a niečo som čítala. A idú Vianoce a tento čas sa snažím venovať rodine. Tento víkend som mamine konečne pomohla s pečením a práve som po vyše dvoch týždňoch žehlila... prečo som si myslela, že 3 košele do týždňa sú dobrý nápad? 

Ale pekne poporiadku. Do 50 kníh mi treba prečítať ešte 2, no dala som do tohto článku aj knihy, ktoré som prečítala do dnešného dátumu (20.12.2017). Takže shall we begin?
Reading Wrap Up (august, september, október, november, čiastočne december) Lars Kepler – Ihrisko 2* Greg Rucka – Guardians of the…