Preskočiť na hlavný obsah

Alexander Freed: Rogue One. A Star Wars Story

*obsahuje spoilery pre knihu/film Rogue One*

„Rebellions are built on hope“

Zničila vás už niekedy nejaká knihy? Neodpovedajte, určite sa nejaká nájde, čo si budeme klamať. A zničila vás už niekedy kniha, ktorej koniec ste vedeli? No, tak to sa stalo mne. Rogue One bol skvelý film, ktorého koniec ma zničil, ale na verejnom mieste plačem nerada. Možno preto som sa v pokoji vlastne postele rozrevala ako malé decko. Lebo viete, Rogue One je ozajstné Suicide Squad. 
Kým pri sledovaní filmu som sa držala na uzde, za mojim emocionálnym zničením stál jeden nezanedbateľný fakt: kniha má na rozdiel od filmu možnosť viac rozvinúť vnútorný svet postáv. Pretože jednou z vecí, ktoré boli filmu vytýkané je práve malá prepracovanosť motivácie jednotlivých postáv k ich činom. Kniha je však iné médium a jej možnosti v tomto smere autor románu Rogue One využil do poslednej kvapky (čítaj slzy).


Človek viac pochopil Cassiana a nezdal sa mu taký tvrdý. Predsa len čo si má človek myslieť o postave, ktorá v prvých troch minútach čo je na plátne chladnokrvne niekoho zabije. Knižný Cassian, mne ako divákovi a čitateľovi ukázal, že to nebolo z jeho strany také ľahké rozhodnutie.
Čitateľ knihy dostane príbeh hneď z niekoľkých pohľadov. Máme tu hlavnú hrdinku Jyn Erso, ktorú kniha trochu poľudštila a ja som jej fandila ešte viac ako pri sledovaní filmu. Cassianovi sa tiež, ako som písala vyššie, dostalo ľudského rozmeru a už to nebol len bojovník, ktorý je rebelom už od šiestich rokov. Baze a Chirrut dostali tiež svoje hlasy, podobne ako Bodhi či dokonca K-2SO. Slovo dostal aj Krennic, o ktorom som si myslela, že po Catalyst už nemôže byť slizkejší, ale zjavne som sa mýlila.

Kapitoly knihy sú porozdeľované korešpondenciou medzi velením Rebelov, ale aj medzi Galenom Ersom a jeho pokusoch o oddialenie postavenia Hviezdy smrti.

Rogue One je príbehom o nádeji, ale poslúži aj ako šikovné riešenie problému Ako sa to tí Rebeli vlastne dostali k plánom Hviezdy smrti?

Akokoľvek cynická by som mohla byť, Rogue One v knižnej podobe mi dal presne to čo sľubovali recenzie: viacrozmerné postavy ako obyčajný film, postavy, ktoré sa báli konca, ale aj tak sa postavili za správnu vec. Kniha síce rozpráva akčný príbeh, a posledných sto strán (zhruba tretina knihy) je epický boj, prekvapivo je postavená na vnútorných monológoch a myšlienkových pochodoch všetkých hlavných protagonistov príbehu. Tento vnútorný svet postáv sa krásne prepojil s akciou a vznikol zaujímavý mix akčného scifi a melodramatického meditačného eposu. Z ktorého, ako vám je určite jasné, ja nemôžem.

In darkness, cold.
In light, cold.
The old sun brings no heat.
But there is heat in breath and life.
In life, there is the Force. In the Foce, there is life.
And the Force is eternal.

~Sunset Prayer of the Guardians of the Whills~

Do prečítania...


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Top 5 .... it´s been a minute

Ahojte!Nemyslím, že má zmysel sa tu ospravedlňovať a vypisovať, prečo som tu bolo v poslednom čase, dobre pol roka, ticho. Na instagrame som aktívna skoro stále, and I might have a problem, ale na dlhšie formy nebolo možno ani nie času, ale energie. Takže tu nebude ani extra veľké zhrnutie. Lebo na to asi nikto nie je zvedavý. Ale predsa len, od januára som prečítala niekoľko, slovom päť, zaujímavých kníh a ide naozaj o eklektickú zmesku.
Powers of a Girl Kniha o marvelovských superhrdinkách (nielen) pre dievčatká. Ja som si ju náramne užila, mám chuť ju kúpiť každému malému dievčatku v mojej širšej rodine, lebo je plná inšpiratívnych žien, múdrych báb a krásnych kresieb. Najkrajšia kniha, akú vlastním.

Mama milovala Gabčíka Prečítala som obe autorkine knihy, ale táto bola taká literárnejšia. Čo napíšem teraz bude znieť hrozne, ale neboli to len spomienky, linka o vzťahu s Gabčíkom je fiktívna, a to knihe podľa mňa pomohlo, pretože nebola len kronikou spomienok, ale bolo tam aj niečo li…

June Wrap Up

V júni som prečítala 15! kníh.

Nepýtajte sa ma, ako som to urobila. Proste som čítala. (Takmer) vždy a všade. A človek chytí slinu. Najmä ak je čítanie jeho primárnym únikom z reality. A tiež, čítala som vždy a stále.

Prečítala som skvelé knihy, inšpiratívne knihy, ale aj také, na ktoré som (radšej) zabudla.

Dievča z atramentu a hviezd - MG so zaujímavým námetom, ale bez presahu k vyšším vekovým kategóriám. Ale bol to presne ten typ knihy, ktorý ma naštartoval v čítaní.Thrawn: Alliances - Môj najobľúbenejší modrý mimozemšťan a najdesivejší SW záporák. Na rozdiel od jednotky druhý diel nepotreboval žiadny čas na rozbeh, fičal od prvej stránky. Malo to tempo a zaujímavý koncept a ja sa neviem dočkať tretieho dielu.Daisy Jones & The Six - TJR proste nie je pre mňa. Ani Evelyn ma nejako extra neohúrila a toto išlo absolútne mimo mňa. Ja proste nie som na experimentálne formáty, krátke kapitoly a pod. Okrem toho Daisy bola otravná, Billy bol sebec a Karen bola aj tak najlepšia. Once Gho…

Ja a audioknihy? Nikdy! Alebo žeby predsa...

Človek sa mení a podobne ako sa mení jeho knižný vkus, menia sa aj formáty kníh, ktoré číta. Prešla som takmer výhradne na elektronické knihy, z časti preto, lebo je to rýchle a z časti preto, lebo sa mi nechce na poštu. Okrem ekníh a desiatok eur, ktoré mesačne miniem na knihy do Rogera (môj Kindle Voyage), som sa dala aj na audioknihy. Áno, ja, ktorá hovorila, že beletria v takejto forme jej nevyhovuje, stratí sa v deji a tak podobne, som tento mesiac prečítala hneď 4. Tri z nich boli fakt super. A boli to horory. Takže okrem audiokníh čoraz viac prepadám aj hororu. Mám pocit, že je tam priama korelácia medzi tým čo sa deje v mojom "civilnom" živote a tým aké žánre mediálnej zábavy vyhľadávam. Veď s (prevažne) filmovými horormi som začala koketovať počas doktorandského, kedy som mala pocit, že nič ma nemôže vystrašiť viac ako to, čo momentálne žijem. Tak je to pravdepodobne aj teraz. Príšery, upíri či vražedné morské panny sú príjemnejšie ako dobrovoľná karanténa. Viem, vi…