Preskočiť na hlavný obsah

Alexander Freed: Rogue One. A Star Wars Story

*obsahuje spoilery pre knihu/film Rogue One*

„Rebellions are built on hope“

Zničila vás už niekedy nejaká knihy? Neodpovedajte, určite sa nejaká nájde, čo si budeme klamať. A zničila vás už niekedy kniha, ktorej koniec ste vedeli? No, tak to sa stalo mne. Rogue One bol skvelý film, ktorého koniec ma zničil, ale na verejnom mieste plačem nerada. Možno preto som sa v pokoji vlastne postele rozrevala ako malé decko. Lebo viete, Rogue One je ozajstné Suicide Squad. 
Kým pri sledovaní filmu som sa držala na uzde, za mojim emocionálnym zničením stál jeden nezanedbateľný fakt: kniha má na rozdiel od filmu možnosť viac rozvinúť vnútorný svet postáv. Pretože jednou z vecí, ktoré boli filmu vytýkané je práve malá prepracovanosť motivácie jednotlivých postáv k ich činom. Kniha je však iné médium a jej možnosti v tomto smere autor románu Rogue One využil do poslednej kvapky (čítaj slzy).


Človek viac pochopil Cassiana a nezdal sa mu taký tvrdý. Predsa len čo si má človek myslieť o postave, ktorá v prvých troch minútach čo je na plátne chladnokrvne niekoho zabije. Knižný Cassian, mne ako divákovi a čitateľovi ukázal, že to nebolo z jeho strany také ľahké rozhodnutie.
Čitateľ knihy dostane príbeh hneď z niekoľkých pohľadov. Máme tu hlavnú hrdinku Jyn Erso, ktorú kniha trochu poľudštila a ja som jej fandila ešte viac ako pri sledovaní filmu. Cassianovi sa tiež, ako som písala vyššie, dostalo ľudského rozmeru a už to nebol len bojovník, ktorý je rebelom už od šiestich rokov. Baze a Chirrut dostali tiež svoje hlasy, podobne ako Bodhi či dokonca K-2SO. Slovo dostal aj Krennic, o ktorom som si myslela, že po Catalyst už nemôže byť slizkejší, ale zjavne som sa mýlila.

Kapitoly knihy sú porozdeľované korešpondenciou medzi velením Rebelov, ale aj medzi Galenom Ersom a jeho pokusoch o oddialenie postavenia Hviezdy smrti.

Rogue One je príbehom o nádeji, ale poslúži aj ako šikovné riešenie problému Ako sa to tí Rebeli vlastne dostali k plánom Hviezdy smrti?

Akokoľvek cynická by som mohla byť, Rogue One v knižnej podobe mi dal presne to čo sľubovali recenzie: viacrozmerné postavy ako obyčajný film, postavy, ktoré sa báli konca, ale aj tak sa postavili za správnu vec. Kniha síce rozpráva akčný príbeh, a posledných sto strán (zhruba tretina knihy) je epický boj, prekvapivo je postavená na vnútorných monológoch a myšlienkových pochodoch všetkých hlavných protagonistov príbehu. Tento vnútorný svet postáv sa krásne prepojil s akciou a vznikol zaujímavý mix akčného scifi a melodramatického meditačného eposu. Z ktorého, ako vám je určite jasné, ja nemôžem.

In darkness, cold.
In light, cold.
The old sun brings no heat.
But there is heat in breath and life.
In life, there is the Force. In the Foce, there is life.
And the Force is eternal.

~Sunset Prayer of the Guardians of the Whills~

Do prečítania...


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Môj 2016

Rok 2016 bol najlepším rokom môjho života. Som si vedomá, že z hľadiska správ a svetových udalostí to nebolo dobré, ale pre mňa osobne bol rok 2016 skvelým, jedinečným a úžasným.
Začala som diplomovkou. To bol môj hlavný projekt v prvých mesiacoch roka. Bol to boj, naučila som sa veľa nielen o blogoch, ale aj sama o sebe. Popri usilovnej práci som pozerala The 100. Ako odmenu, väčšinou. V tomto období som sa zamilovala do piesní z muzikálu Hamilton a tiež som sa namotala na podcasty (*spoiler: v poslednom čase som sa odmotala). Po diplomovke prišlo na rad učenie sa na štátnice a príprava na prijímacie skúšky na doktorandské štúdium. Neraz som si kládla otázku na čo som sa to dala, keď som nevedela ani prihlášku vypísať... stáva sa aj lepším.
Niekedy na jar vyšla v slovenčine kniha Patricka Ness  The Rest of Us Just Live Here a moja GR reakcia na knihu sa dostala na jej obálku! Ešte stále sa z toho vytešujem a kniha ma v noci straší, lebo jej chrbát (a predná strana, ale ja vidím z p…

MOJE NAJ: Knihy 2016

Znova je tu, ten čas, keď sa začal nový rok a ja mám potrebu uzavrieť ten minulý kopou článkov o knihách, ktoré som v uplynulom roku prečítala. Pre rok 2016 som sa rozhodla pre top osem, nie pre napr. 16. Dôvodov je niekoľko, začínajúc tým, že som neprečítala veľa kníh, a určiť top 16 zo 66 sa mi zdalo priveľa. Druhým dôvodom bolo, že tento rok vo mne ostala tých kníh pomenej. O to sú však tieto lepšie :) TOP 8 roku 2016 je:
Crooked Kingdom by Leigh Bardugo - Posledná kniha, ktorú som v roku 2016 prečítala bola tým najlepším, čo som v minulom roku prečítala. Poradie kníh je skôr podľa toho ako som ich čítala, ale Crooked Kingdom sa mi čítalo a páčilo jednoznačne najviac. Kniha mala všetko čo mám rada: akciu, vzťahy, skvelé prepracované postavy, atmosféru, krásnu obálku, sarkazmus. A preto je, aj keď sa nehráme na favoritov, tým najlepším čo som v roku 2016 čítala. A keby len v minulom roku...We Should All Be Feminist by Chimamanda Ngozi Adichie - Táto kniha, myslím si, nepotrebuje žiad…

Sarah J. Maas: A Court of Mist and Fury

*Ide o recenziu druhej časti v sérii, preto článok obsahuje spoilery pre prvú časť. Článok obsahuje spoilery aj pre recenzovanú knihu, lebo som sa nevedela udržať na uzde. Čítajte na vlastné riziko.*

“I was not a pet, not a doll, not an animal.
I was a survivor, and I was strong.
I would not be weak, or helpless again
I would not, could not be broken. Tamed.”


Moja láska pre SJM a jej knihy nie je tajomstvom. Ešte aj moja mamina vie, ktoré knihy myslím ak spomeniem "tú sériu" (tak je u nás doma známa Throne of Glass séria). A ako správna fanúšička som sa pustila aj do čítania jej druhej série, ktorá má veľmi dlhý názov, preto ho napíšem len raz, potom budem používať skratku. Tou sériou je A Court of Thorns and Roses, inak známa ako ACOTAR.

Prvá kniha sa mi páčila. Aj recenziu som na ňu napísala. Kniha sa mi páčila aj keď hlavná hrdinka mi liezla na nervy, hlavný hrdina bol nezaujímavý, jeho priateľ, ale najmä záporák mali viac charizmy. Ale aj tak sa mi kniha páčila. Veľa vecí,…