Preskočiť na hlavný obsah

Humbook fest v knihomoľských reflexiách

Prvý októbrový víkend som si spravila výlet do Prahy, ktorá pre mňa už nikdy nebude stovežatá, ale super knižná.

O humbookfeste som vedela hádam už od mája a po oznámení, že hosťom bude Leigh Bardugo, som sa chystala! Ale potom Leigh zrušila svoj európske turné a ja som sa ofučala (viem, že zdravie je to najdôležitejšie a najvzácnejšie čo môžeme mať, ale niekedy človek nerozmýšľa až tak empaticky...) a povedala som si, že teda nepôjdem. No ale potom som mala ťažký víkend, keď som v rámci prípravy konferenčného príspevku musela pozerať nenormálne veľa reality show a najmä 3! epizódy V siedmom nebi...

No a na instagrame humbooku bola súťaž s čajmi Loyd o VIP lístok na humbook fest, čaje a knihu. V rámci psychohygieny a zachovania zdravého rozumu som sa zapojila, napísala nejaké extra angsty príchute čajov a v utorok pri písaní textu k prezentácii (ktorú som dokončila v pondelok večer, necelé 2 dni pred konferečným výstupom) som dostala na instagram správu, že som vyhrala! Knihu podľa vlastného výberu, čaje a VIP lístok! Automaticky som zabudla na všetky reality TV a uplakaných účinkujúcich V7N a na príspevok. Pretože som vyhrala!

Na humbook sa ľudia pripravovali rôzne, najmä čítaním. Ja som už cez leto začala čítať Snow like Ashes sériu od Sary Rasch, tak som dočítala tú a vrhla som sa na These Rebel Waves, čo je podľa mňa najlepšia autorkina kniha! Inak som nečítala nič, ale ja som sa pripravovala inak: rezervovala som si ubytovanie, kúpila lístky na autobus tam aj späť, a v stredu som celý deň učila Receptívne zručnosti A, aby som v piatok už bola na ceste do Prahy. A vo štvrtok som bola u zubára, lebo ako na protiveň ma v týždeň odchodu začal bolieť zub. Ak máte pocit, že na fotkách z humbooku mám jedno líce väčšie ako druhé, tak to bol ten zub.

Tak som v piatok stávala o štvrtej ráno a vydala sa na dlhú cestu autobusom za knihami. V podstate celkom normálne na mňa. V Prahe som bola už tretíkrát, ale prvýkrát sama. A musím povedať, že sa mi to veľmi páčilo, len ma nemal kto fotiť.

Po príchode do Prahy som si kúpila trojdňový mhd lístok, spýtala sa na zastávku električky a potom som už len počúvala kedy bude moja zastávka. No a tak som prišla do hotela..., ktorý bol iný ako na fotkách. Koho by to napadlo. Prvé čo ma prekvapilo bolo, že na recepciu som musela zvoniť, ale tá bola prekvapivo moderná. Po príchode na izbu som zistila, že som vyfasovala pravdepodobne tú najtmavšiu. Ale zato som mala "bezpečnostné" dvere, ktoré som ich nevedela otvoriť ani kľúčom a raňajky v cene. Ubytko bolo fajn, aj tak som v ňom nestrávila veľa času.

Potom som sa rozhodla vybrať pohľadať Kongresové centrum, nech v sobotu ráno nešašujem a viem kde mám ísť. Našla som ho pomerne skoro, ťažšie to bolo s jedlom, a to najmä preto, že som si zaumienila, že chcem pizzu. Ale kým som nejakú našla. Akože bolo ich počas prechádzky Vyšehradom niekoľko, ale najprv som nechcela jesť v nejakej draho vyzerajúcej reštike, potom som nechcela pri jedení stáť až nakoniec som našla v podchode na Václaváku zapadnutú pizzérku a objednala som si vegetariánsku pizzu, ktorú piekli v peci. A doslova som ju zhltla, lebo som celý deň poriadne nejedla. Lebo som hľadala tú správnu pizzu. Keď som sa konečne najedla, išla som, samozrejme, do Luxoru a celý som si ho prechodila. Najviac sa mi páčila obrovská sekcia kníh v angličtine. Ale nekúpila som si ani jednu, lebo som vedela, že si isto toho kúpim dosť v sobotu. Po Luxore som šla do Sephory a zhrozila sa cenami. Potom som zablúdila do Marks & Spencer, teda do ich potravín a kúpila si geniálny kefír. Trochu random, ale bol naozaj skvelý (na ten zub čo som spomínala som dostala antibiotiká, tak aj preto kefír). Potom som čakala na električku a išla na hotel. Unavená, uchodená, ale nesmierne natešená na sobotu.


Sobota začala pomaly, v pokoji som sa nachystala a sledovala instastories, kde sa ľudia už radili pred Kongresovým centrom a ja som ešte nebola ani na raňajkách. Po raňajkách som sa vybrala na miesto konania humbookfestu a bol tam rad až po metro. Ale keď sa to pohlo, išlo to rýchlo. A ja som sa takmer rozrevala. Písala som o tom aj na instagrame, ale vidieť všetky tie dievčatá a chlapcov, ktorí tam boli, v cosplayi aj bez neho, ako sa tešia na knižný festival. Bože, keby toto bolo keď som bola v ich veku... Preto si to vynahrádzam teraz.

Vo vnútri kongresového centra ma čakala VIP taška, v ktorej bolo toho dosť: reading copy Krutého princa, ktorý mi inak v angličtine trčí v TBR poličke už od začiatku tohto roka, záložky, poukážky, nejaké to jedlo (mandle v čokoláde som objavila až keď som prišla domov *face palm*). Keď som sa porozhliadala išla som hľadať stánok s knihami a merchom. Tam vám bolo ľudí! Najprv som chcela len Lost Stars od Claudie Gray v češtine (najlepšia Star Wars kniha ever), ale nevedela som ich nájsť. 

Viete ako nájdete SW knihu? Spýtate sa Star Wars cosplayera v rade na platenie. 

Okrem tejto knihy som si kúpila aj Divotvúrca, náušnice book lover, 3 odznaky, ktoré sa prekvapivo hodia aj pre potreby unavenej doktorandky, a plagát Šest vran, ktorý si dám zarámovať. Inak to boli dva nákupy, lebo na prvýkrát som polovicu vecí zabudla.

Niekedy v tomto čase som sa stretla s kamarátkou z instagramu, ktorá je tiež doktorandkou. Bolo super mať na humbooku parťáčku. Nie na všetkom sme boli spolu, ale v radoch sa lepšie stojí vo dvojici :)

Keď sme už pri tom programe, bol naplnený aktivitami, človek si nevedel vybrať. V pláne som mala najmä besedy so zahraničnými autorkami, Claudiou Gray a Sarou Raasch. Claudia napísala najlepšiu Star Wras knihu a Sara je úplne úžasný človek, ktorý napísal jednu z najlepších kníh, ktoré som tento rok čítala, These Rebel Waves. Ale videla som aj besedu o dystópii, omylom trochu book tubu (hľadala som kamošku a bola som v inej sále, niežeby beseda o booktube bol omyl) a aj časť besedy o prekladoch, z ktorej sme odišli krátko po pol piatej, lebo sme sa chystali na autogramiádu zahraničných autorov. Bolo tam až tak plno, že som si myslela, že sme prišli medzi poslednými. Nakoniec som zistila, že sme prišli ešte dosť skoro.

Knihy som si dala podpísať 3 autorom. Sara bola hrozne zlatá a ja som bola schopná len vybľabotať, že jej knihy sú super a jej istasotries tiež. Pri Claudii som sa nezmohla ani na slovo a Sebastien bol skvelý, ale pieseň "Veronica" od Elvisa Castella som si ešte nevypočula.



A humbookfest bol na konci. Rozlúčila som sa s novou kamoškou a plná emócií a radosti som sa vybrala späť (a spať) na hotel.

Nedeľa začala raňajkami, potom som sa zbalila a zároveň modlila, aby som sa napratala do kufra, odhlásila som sa z hotela a vybrala sa na Florenc. S napchatým kufrom a obrovským plecniakom som navigovala celkom plnú električkou číslo 18 a neskôr metro linku B. A som na seba hrdá! Zvládla som eskalátory, s kufrom a ešte som sa aj odstupovala iným ľuďom. Nie ako minule, keď ma v Terminali jeden idiot skoro zhodil z exkalátora. V Prahe som mala šťastie na slušných ľudí. Na Florenci som si odložila kufor a vybrala sa za nosom. A zo vidinou kávy a koláča. Skončila som v Costa Coffee a vďaka samospúšti som si urobila aj niekoľko fotiek. V momente ako som foťák odložila, prišli do kaviarne iní hostia.

Potom som sa prechádzala po Starom meste, zablúdila som (ja som nemala cieľ, takže som asi nezablúdila) na Staromestské námestie s novo opraveným Orlojom, na Karlov most a nakoniec som zakotvila v nákupnom centre Quadrio, kde som si na obed dala, áno uhádli ste, ďalšiu vegetariánsku pizzu. Po káve a troche čítania som sa metrom odviezla na Florenc, vystála si veľmi pomaly sa hýbajúci, a o to nervóznejší, rad pri úschovni batožiny a o tretej vyrazila busom smer Zvolen. Cesta bola fajn, aj som si čítala, aj prestávky sme mali, ale za Nitrou sme skončili v kolóne kvôli havárii, takže namiesto 22:40, som prišla domov 23:15. Čo nebol ani tak problém pre mňa, ako pre ocina, ktorý po mňa prišiel a maminu, ktorá ma vítala doma, pritom vstávala ráno o 4:15.


Humbookfest bol jedným z najlepších zážitkov môjho života. Celé tri dni boli nezabudnuteľné. V meste plnom ľudí, som si užila čas pre seba. Totálna psychohygiena. Tri dni plné vecí, ktoré mám rada: kníh, kávy, pizzy, ľudí, ktorí zdieľajú vášeň pre knihy ktoré hýbu Vašim svetom. Aj keď som bola unavená a v nedeľu som už vtipkovala, že vyzerám a cítim sa akoby som tri dni flámovala, nikdy na tento výlet nezabudnem. Lebo tým, že som šla sama, som prekonala samu seba. Vyšla som z komfortnej zóny a myslím, že to budem robiť častejšie. Čo neznamená, že sa prestanem ľudí v mojom okolí pýtať, či na Bibliotéku nepôjdu so mnou. Nejdete niekto na Bibliotéku v sobotu?

Do prečítania.... všetkých tých kníh, čo som si doniesla :)

Komentáre

  1. Super článok. Inšpirovala si ma ísť na výlet sama! Už skúšam aj návštevu kaviarne sama, len je to ešte taký nezvyk, ale nebaví ma stále niekoho volať. Vďaka za super článok! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za pekný komentár, potešila si ma :) Ja si rada so sebou všade nosím knihu, keď som niekde sama, tak to pomáha, človek sa necíti, že "čumí" po ľuďoch, ale číta :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

O romanciach. Zamyslenie #18

Milujem seriál Jane The Virgin. Nech už som minule o knihe písala čokoľvek, seriál milujem. Asi rovnako ako Jane miluje romance. Sama jednu vydala. S romancovskou obálkou. Na instagram som dala jej fotku a kamarátka sa ma spýtala: To je nejaká telenovela, tá kniha? Lebo má na to obálku...
Dnes som sa zamyslela nad tým, prečo ohŕňame nosom nad romancami? Viete, že ide o jeden z najvýnosnejších literárnych žánrov, ktorý je takmer výlučne od žien pre iné ženy? Že self publishing nie je nikde inde rozšírené práve tak ako pri romanciach? Že je nenormálne veľa rôznych druhov a typov romancí? Aj o Big Footovi? Čím viac romance čítam a čím viac čítam o nich (či počúvam, odporúčam podcast One True Paring), tým viac som nimi fascinovaná. Ak si myslíte, že ide výlučne o príbehy o ženách, ktoré hľadajú svojho princa a HEA, tak ste len niekde na povrchu. 
Hovorí vám niečo meno Fábio? Videli ste niekedy filmy Prsteň, Pretty Woman, Láska nebeská, Nezabudnuteľná cesta? Ja všetky :) Dalo by sa o nich …

September and October Wrap Up

Pomaly dobieham resty, a tak vám dnes prinášam zhrnutie za september a október. Prvé jesenné mesiace. Jeseň je moje obdobie, na jeseň ožívam, a to nielen preto, že mám narodeniny. Vychádzajú najlepšie knihy, začína to bzučať Oscarmi a všetko je farebné. Plus môžem nosiť všetky svetre a mikiny, ktoré som si nakúpila počas letných výpredajov. 

Na rozdiel od každého iného ročného obdobia, ktorého príchodu sa bránim, jeseň začína už 1. septembra a končí 1. decembra, kedy začínajú Vianoce. Ale o tom inokedy.
ReadingSeptember Emily M. Danforth: The Miseducation of Camron Post 4*Sara Raasch: Frost like Night 4*Sara Raasch: These Rebel Waves 5*Jenny Han: Všetkým chalanom, ktorých som milovala 3*Alyssa Cole: A Princess in Theory 3*Helen  Hoang: The Kiss Quotient 5*

OktóberRobin Benway: Far from the Tree 5*Colleen Houck: The Lantern´s Ember 3*Roberth Galbraith: Lethal White 3*Sarah J. Maas: Catwoman Soulstealer 4* Neal & Jarrod Shusterman: Dry 4*Peternelle van Arsdale: Netvor je zver 4* 



Za dva…